V prudkom snežení som zazvonil na zvonček pod malou strieškou. Nič. Asi som to zle stlačil. Skúšam ešte raz - na mieste, z ktorého situovanosti by som nepredpokladal účinok tlačidla a predsa - ozve sa hlas. Predstavím sa. Že vraj ku mne pošlú otca J., ten ma na starosti hostí. Pozerám na zasneženú plochu pred kláštorom, v ktorej sú len moje stopy. Vojdem do kostola a čakám. Dve dosky pribité kolmo na seba, formujúce kríž, pred nimi sviečka. Tá tu musí byť pekne dlho, červený vosk sa jej krútivo kláti smerom k zemi. Čaká ako ja. Už tu ma asi učia, ako čakať, lepšie povedané, ako sa nesústrediť na nič, len si užívať čakanie (nevedel som, že sa to naozaj dá). Obzriem sa von. Moje osamotené stopy sú už takmer neviditeľné, zapadané ďalším snehom. Ako my. Chvíľu tu ešte sme a potom už nie... pokračovanie článku
V Starom Zákone sa hovorí, že nielen ľudia, ale aj národy majú svojich anjelov. Ak je to tak, ten slovenský mal s nami tento rok naozaj čo robiť a poriadne sa zadýchal. Nerád štiepim roky na dobré a zlé, časy na zlaté a upadajúce. Ak však má svojho špeciálneho anjela aj slovenská psychiatria, tak rok 2012 v zápolení s nečistými silami skôr prehral. Dovoľte, aby som s pohnutím zaspomínal - veď rany po boji sú ešte čerstvé. pokračovanie článku
Zdravotníctvo zažilo roky prísľubov, že musí vydržať a že všetko sa v určitom (a vždy nejasnom) horizonte vyrieši. Každá vláda a politické strana (najmä pred voľbami) sľubovala lepšie a kvalitnejšie zdravotníctvo, ale k daným cieľom neviedla takmer žiadnymi konkrétnymi krokmi, až na výnimku zásahov, ktoré možno právom označiť skôr za dramatické a drastické, než ozdravné. pokračovanie článku
Existuje prinajmenšom pádna možnosť podporená serióznymi argumentmi, že euroval je pre našich občanov nevýhodný. I keby to bola len možnosť je dôležité sa ňou zaoberať. Táto možnosť vytvára kritický spor vo vládnej koalícii, formulovateľný ako: Je možné, že je pre nás nevýhodný, ale je zodpovedný. pokračovanie článku
Áno, uplynulo už presne sto rokov, odkedy slávny švajčiarsky lekár Eugen Bleuler prestal používať dovtedy populárny výraz: predčasná demencia a použil ako prvý pomenovanie výstižnejšie, jednoslovné a ľahko zapamätateľné: schizofrénia. Od zlomového roku 1911 si odborná aj laická verejnosť oslovila tento termín a hoci vzbudzuje aj scestné asociácie typu rozštiepenej mysle a rozdvojenej osobnosti, z dostupných je napriek tomu považovaný za najvhodnejší. Sám som však skeptický ohľadne faktu, či je dôvod na oslavu. Sto rokov intenzívneho študovania daného ochorenia prinieslo síce mnoho informácií, ale takmer žiadnu uzavretú kapitolu, nehovoriac už o sporoch o jeho liečbu. Navyše, čo pokladám za najdôležitejšie, v povedomí širšej verejnosti zostáva opradená hmlou mýtov, predsudkov a vyslovene mylných presvedčení, ktoré skutočne nevytvárajú hnojivo pre prehnaný optimizmus, skôr naopak. Po 100 rokoch si laik pod schizofrenikom najčastejšie predstaví niekoho, kto má dve alebo viac osobností, čo je ďalším dokladom toho, že radšej pozeráme hollywoodske filmy, ako si prezrieme niečo triezvejšie, objektívne a vecné. pokračovanie článku
V súčasnej sexuológii je považovaná za normálnu každá sexuálna aktivita, ktorá nespôsobuje ani jednému z partnerov fyzické alebo psychické nepohodlie. Myslím, že podobne to je vnímané aj spoločnosťou, avšak, až na jeden háčik, čo je komunikácia o samotnom sexe. Ako si s partnerom povedať, čo sa nám páči a čo nie, ako zistiť okrem dotykov samotných, čo má rád on? Ako sa zdôveriť so želaním pozmeniť doterajší zabehnutý štýl partnerskej sexuality? Ako vyjsť von s tým, že to, čo sa udialo včera v noci bolo už nad náš rámec a nechceli by sme v tom pokračovať? Pri listovaní v americkej knihe Our Sexuality z roku 1990 som našiel pár zaujímavých a užitočných informácií o otvorenej komunikácii medzi intímnymi partnermi, ktoré sú podľa môjho názoru stále aktuálne i napriek tomu, že už nie sú najmladšie. Hoci už teda majú vyše 20 rokov, čo je v oblasti sexuality obrovský časový hiátus, rozhodol som sa ich trošku zosumarizovať, zeditovať a vypísať navzdory riziku, že napíšem blog v štýle „Wanda radí". pokračovanie článku
Existujú ľudia, ktorí, akoby povedala Eva Syřišťová, sa pohybujú v pukline času. Nežijú v rade za sebou idúcich a ako ozubené kolesá do seba zapadajúcich dní. Žijú mimo plávajúcich mrakov každodennosti v prasklinke, ktorá ich nielen uzatvára, ale aj oslobodzuje od bežných noriem a konvenčných horizontov. Preto sú schopní nahliadnuť mnohokrát to, čo iní vidieť nevedia, možno len akosi tušia. Reč nie je o génioch, i keď aj na nich by bolo možné nasadiť podobné prirovnania, hovorím však o ľuďoch v psychotickom stave. pokračovanie článku
Obidvaja v tanečnej šou a obidvaja plní testosterónu a „maskulínneho humoru". Tento blog nie je ich obhajobou ani idealizáciou. Ani by som o nich nebol písal, nielen preto, že tanečný televízny program nesledujem, ale aj preto, že ich nasadenie nie je ani tak výsledkom gay friendly prostredia ako finančného kalkulu a vízie sledovanosti. Len tá petícia s podľa mňa obmedzeným cieľom ma vystimulovala, aby som aj ja priložil svoje názorové polienko na elektronickou poštou sa šíriace výzvy k jej podpísaniu. Odmenou mi bol i jeden lahodný príspevok, označujúci moju reakciu ako zvrátenosť. pokračovanie článku
Ako psychiater si uvedomujem , že nie je možné jednoducho nesúhlasiť s afektom alebo nejakou náladou, pretože tá sa deje viac menej automaticky. Afekty, proti ktorým vystupujem však vnímam ako cieľavedome generované a navyše, čo je dôležité, každý afekt sa dá rozobrať a racionálne orámcovať i prerámcovať a teda predsa len napokon pozmeniť. Toľko k dôvodu môjho protestného vyjadrenia. pokračovanie článku
Hovorí sa o rodinnom prostredí ako o základe. Ambiciózni, kultúrni a inteligentní rodičia, často príliš zaneprázdnení, sa snažia dať deťom čo najlepšie a najkvalitenjšie vzdelanie, oblečenie a prostredie. Často príliš ochraňujú svoje deti (dcéry) nielen pred nebezpečenstvom z vonka, ale aj pred nimi samými („Ja viem, čo je pre teba lepšie"). A v srdci nezaprú obchodníckeho ducha: za svoje investície a námahu vyžadujú recipročnú odmenu vo forme vďaky, dobrého školského výkonu a správania a celkovo „dizajn podľa svojho architektonického návrhu". Ten aj chvíľu dostávajú, ale nečudo, že v puberte, pod kanonádou hormónov a vnútorných popudov k samostatnosti sa tieto dievčatá nájdu uprostred boja. Vyhovieť ideálu rodičov alebo svojej autonómii? V niektorých prípadoch sa tento zápas ocitá v patovej situácii a dievča sa snaží byť autonómne aspoň v tom, v čom si „môže dovoliť". Ovláda svoje telo a príjem kalórií. pokračovanie článku
Nemôže to byť inak, štatistika, uverejnená 12. 8. 2011 v článku Jána Krempaského o zárobkoch lekárov, ukazuje vlajočky štátov s istým násobkom priemernej mzdy, ktorú zarába lekár toho ktorého štátu. Podľa tejto štatistiky môžem byť vlastne rád, že som lekárom na Slovensku a nie v Británii. Pre mnohých slovenských doktorov v zahraničí môže byť mimoriadne inšpiratívne vyjadrenie môjho kolegu J.M. k tejto tabuľke v znení: „Týmto (zistením, že zarobíme tu viac ako tam) by som chcel aj poprosiť všetkých lekárov, ktorí odišli do Anglicka alebo Írska kvôli zárobkom, aby už neboli trápni a vrátili sa. Teraz už aj tak všetci vieme, že tam robia za menej a sú tam zrejme len z nenávisti k Slovákom:-)" Nanajvýš zaujímavá je aj fotografia kvarteta lekárov nad úhľadnou farebnou štatistikou, na ktorej sú pohŕdavé pohľady dvoch mužov a dvoch žien, so založenými rukami. Ich hľadenie z výšky si ktorýkoľvek človek môže vysvetľovať ako pocit nadradenosti až apartheidu, kým založené ruky zrejme symbolizujú ničnerobenie, za ktoré títo príživníci vydieračským spôsobom požadujú zvýšenie už tak hrozitánsky vysokého platu. pokračovanie článku
Brzek a Pondělíčková-Mašlová začínajú svoju knihu Tretie pohlavie so slovami: O homosexuáloch takmer všetci vynášajú súdy, ale takmer nikto im nerozumie. Táto veta (okrem iného) jadrne vystihuje medializované názory Vladimíra Palka, ktoré sú podľa mňa zarážajúce aj pre úprimného katolíka. Blog píšem po tom, čo som si nedávno pozrel reláciu Lampa, kde bol hosťom v súvislosti s druhým ročníkom udalosti gay pride pochodu v Bratislave, ako aj v súvislosti s diskusiami ohľadne nastávajúceho pochodu v Prahe. Nie som obhajcom pochodu, nepovažujem za potrebné vmiešavať sa do interných záležitostí homosexuálnej komunity a túžby niektorých jej členov vyjadriť svoje postoje takouto formou. Cítim sa ale povinný obhajovať fenomén homosexuality pred povrchnými súdmi moralizmu, ktorý má síce široké korene v minulosti, ale svojou korunou sa nedokáže rozkošatiť do budúcna. pokračovanie článku
Pacient: Dobrý deň. Prišiel som za Vami z Humenného. Som patologický hráč asi desať rokov a neviem si rady. Prosím Vás pekne, prijmite ma na Vaše oddelenie, čítal som o ňom na internete. Lekár: Nech sa páči, sadnite si. Prejdem si s Vami Váš problém, ale na oddelenie Vás prijať nemôžem. Pred mesiacom bolo totiž zrušené....Podobných rozhovorov som zažil od začiatku júla už viac krát. Prakticky a dokonale vyvracajú polomýtické tvrdenia o tom, že opatrenia redukcie lôžok na psychiatrii v Banskej Bystrici sa v žiadnom prípade nedotknú pacienta. pokračovanie článku
V predchádzajúcich blogoch som uviedol jednak sériu odborných a vecných argumentov proti redukcii lôžok na psychiatrickom oddelení vo FNsP FDR v Banskej Bystrici, jednak úmysel primára oddelenia skončiť s výkonom svojho povolania na základe vzniknutej situácie. Jeho odchod chápem ako dištancovanie sa od neodborných a iracionálnych zmien nariadených ministerstvom zdravotníctva, inak povedané, ako odchod kapitána z lode, ktorá stráca všetky svoje navigačné systémy a bude možno odkázaná bezcieľne blúdiť v mori. V tomto texte by som rád povedal, prečo je pre psychiatriu budova v areáli Starej nemocnice doslova nenahraditeľná a prečo mnohí pacienti, ktorí o nej doteraz hovorili ako o oáze pokoja alebo prístave pokoja (ich vlastné vyjadrenia) to onedlho možno hovoriť prestanú. pokračovanie článku
Dnes psychiatrickému oddeleniu FNsP F.D.Roosevelta oznámil pán primár Ludvik Nábělek, že so svojou dlhoročnou funkciou v situácii nových, pre psychiatriu drastických zmien, končí. Odmieta reči ministerstva zdravotníctva o zlepšovaní kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorej súčasťou by mala byť aj takzvaná optimalizácia nášho Psychiatrického oddelenia v zmysle nezmyselných škrtov, ktoré som popísal v minulom blogu. Realizáciou daných zmien by už nešlo o skutočnú psychiatriu, za ktorú sa dlhé roky zasadzuje, ale niečo, čo síce nepomenováva, ale začo nechce prevziať zodpovednosť. Za seba nechcem tento krok na tomto blogu komentovať ani sa sústrediť na svoje emócie. Chcem však zverejniť vlastné a osobné vyhlásenie pána primára Nábělka, ktoré znie: pokračovanie článku
V nedávnej dobe zrušili psychiatrické oddelenie v Brezne, k prvému júlu 2011 rušia psychiatriu vo Zvolene. Včera som sa dozvedel o pripravovaných krokoch voči Psychiatrickému oddeleniu Fakultnej Nemocnice s Poliklinikou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici, na ktorom mám veľkú česť pracovať ako lekár. Plánovaná je zásadná redukcia lôžok, o ktorej sme sa mohli dočítať už minulý týždeň, čo realiter znamená redukciu lôžok zo 60 na 30, čiže na polovicu. Okrem toho geriatrické oddelenie, ktoré VšZP nezazmluvnila bude zrušené a plánovaný je presun psychiatrického oddelenia zo samostatného areálu v takzvanej Starej nemocnici (v ktorej sa teraz nachádza) na ôsme poschodie budovy FNsP FDR Banská Bystrica. V kombinácii s úplným zrušením psychiatrickej hospitalizačnej starostlivosti v dvoch susedných okresných mestách bude redukcia lôžok ako aj umiestnenie redukovanej psychiatrie na poschodí FNsP FDR pre psychiatrickú starostlivosť v Banskobystrickom kraji doslova likvidačné. Dovolím si uviesť niekoľko odborných a technických argumentov proti takýmto plánovaným krokom. pokračovanie článku
Ak označujeme niekoho, kto sa nezdá duševne celkom v poriadku, hovoríme, že je chorý alebo že nie je zdravý. Výraz (duševne) zdravý sa tu používa ako negatívum choroby. Aká je však jeho náplň? Čo to vlastne je byť duševne zdravý? pokračovanie článku
Kým v antike, v kresťanstve i židovstve a v našich dejinách celkovo je duša ústredným pojmom, my sme aj zabudli, čo to vlastne je. A vlastne už ani nechceme vedieť. O duši nech si rýmujú básnici a bľabocú nepríčetní! My máme praktickejšie ciele, rovnako, ako súdobá psychológia. Už nejde o spásu duše, ani o starostlivosť o ňu. Už ide len o navrátenie schopnosti nerušene bez úzkosti pracovať, obnovenie schopnosti milovať a udržať si vzťahy. V horšom prípade už len o nácvik asertivity, relaxácie a zvýšenie sebahodnoty. Starostlivosť o dušu je pritom absolútnou prioritou a to najmä preto, že ju postupne po malých odrobinkách všetci zúfalo strácame. pokračovanie článku
Moderná pseudovedecká propaganda tohoto hnutia už akoby nechce zrovnoprávniť muža a ženu, ale ich stotožniť, ako by bolo vlastne jedno, či je niekto žena alebo muž. Akoby sme boli vlastne len chodiacimi ženomužmi. Alebo mužoženami? pokračovanie článku
Väčšinou z čeľade pseudointelektuálnych, prejavujúcich sa vševedúcnosťou a značnou dózou sebavedomia, neraz oslnia svojou živou a zaujímavou povahou. Dobre vyzerajúce ženy vystupujúce v televíznych reláciách pri čajíku alebo v medziblokoch pri varení a krátkych správach v teleránach, nevynímame však mužov. Extravagantne oblečení, plní tisícich a jednej rady. Poučujúci štýl, zdá sa, že majú skúsenosti absolútne so všetkým. pokračovanie článku
Chvíľu sme šli po kamienkoch, než sme sa dostali na dlažbu posiatu lupienkami jarných kvetov. Jemný koberček nás doviedol až ku vchodu s klenbou. Vo vnútri sa potom hostenia ujalo náročné ticho Veľkého piatku, plné nepokoja a zároveň akési pokojné. Aj tam to všetko voňalo. Ľudia ticho čakali, tak, ako je celý život čakaním. Ako sa spoza ambony ozvalo, niekto čaká, kým ho malinké dieťa konečne samo od seba pobozká, niekto čaká na svoju vlastnú smrť, o ktorej vie dopodrobna s predstihom. pokračovanie článku
Sigmund Freud mal takpovediac veľkú záľubu v tom, že prenášal poznatky z individuálnej psychológie na nadindividuálne celky, ako sú napríklad národy a štáty. Príznačne ich potom aj nazýval grossindividuen, teda veľké individuá. Majú svoje psychické fázy a osobité obdobia, kedy zrejú. pokračovanie článku
Vo väčšine starovekých národov panovalo presvedčenie, že centrom emócií, duševnej činnosti, či intelektu je niektorý z vnútorných orgánov. Z tohoto hľadiska je jednoznačne najpopulárnejším orgánom srdce (i dnes častá metafora duše) a takýto (už filozofický, nie vedecký) pohľad nazývame kardiocentrizmom. pokračovanie článku
Trepanácia je zrejme najstarším chirurgickým zákrokom vôbec, používala sa už v dávnoveku vo všetkých kútoch sveta a vlastne sa používa dodnes. Ide o odstránenie časti lebečnej kosti, čím sa vlastne, jednoducho povedané, vytvorí diera v hlave. pokračovanie článku
Všetci (alebo takmer všetci) muži sú od mladosti fascinovaní hrdinstvom. Ako chlapci sa hrajú na vojakov, zaujímajú ich krvavé strieľačky na počítačoch a v televízii, neskôr možnože o niečo ušľachtilejší hrdinovia, ktorí sa nepresadia ani tak v boji, ako v sebaobetovaní a vojdú do dejín nejakým ukážkovým alebo významným skutkom, vytvoria novú filozofiu, zákonodarný systém, prípadne nejaké to náboženstvo. Táto fascinácia hrdinstvom muža neopúšťa a často je jeho druhou dušou, avšak, nekompletnou. pokračovanie článku
Dobrý deň. Po dlhej odmlke som sa rozhodol znova pípnuť. Nešlo vlastne ani tak o odmlku ako o sypké a piesčité váhanie. Mám vôbec čo povedať? Je písanie blogu niekomu osožné? Je pre mňa dôležité, aby som povedal, čo chcem povedať alebo to, aby som bol pochopený? Nebudujem si blogovaním len zdanlivý narcistický sebaobraz? Taktiež som zažil viacero zmien a vlastne akýsi mierny posun vo vnímaní sveta, povedzme, že sa mi tykadlá trošku vychýlili z pôvodného nastrčenia. Svet rovnaký, len ja o kúsok iný. Príjemne ma ohriali niektoré maily, ktoré som dostal od niekoľkých čitateľov a čitateliek a veľmi si ich považujem. Preto som sa nakoniec odhodlal k tomuto textu, ktorý bude trochu odpoveďou, trochu revíziou tohto roku a trochu sebaodhalením. pokračovanie článku
Neviem prečo má niekedy človek dojem, že niekto známy, o ktorom dlho nepočul, je asi mŕtvy. Ako keby aj veľkí ľudia nemali nárok na pauzu, oddych, na chorobu. Myslel som si to aj ja o ňom. pokračovanie článku
Drozd Turdus merula žije v južnom Nemecku. Čierny čiernučky, vypadá ako ten náš, ktorého vídavame trhano poskakovať pod stromami a splašene zazerať zo strany na stranu. Aj na neho totiž vplýva stres, keď „mapuje" terén a povedzme s krikom sa k nemu blížiace dieťa. Taký drozd má však aj svoj spoločenský status, podobne ako človek. pokračovanie článku
Ktosi raz prirovnal schizofréniu k pokazeným hodinkám. Akokoľvek jednoducho toto prirovnanie znie, jednako sa mi páči. My, lekári, stále hľadáme totiž nejaký „mechanizmus" v pozadí duševnej choroby, niečo, čo jej dodá silu, energiu, aby sa prejavila a trošku narušila chod inak presných hodiniek. Nie tak, že prestanú ísť. Ale posunie ich spôsobom, že už idú trochu inakšie, tak, že sa niečo na dlhú dobu zmení. pokračovanie článku
Dovolím si desať krátkych zamyslení v súvislosti s touto témou, ktorú už dlhšiu dobu sledujem a snažím sa ňou zaoberať, s témou, ktorej možné dekriminalizačné vyústenie na našom území pohaslo rýchlejšie, ako sa vôbec mohlo rozhorieť. pokračovanie článku
Svedomie k nám hovorí v móde mlčanlivosti. Nielen následné svedomie, po vykonaní určitého skutku, ale aj predchádzajúce svedomie, ktorým už cítime predchuť budúcej viny (1). pokračovanie článku
Nemecký denník ju nazval tigricou spod Tatier. I keď sa nemôžem ubrániť sexuálnym konotáciám, ktoré takýto termín vyvoláva, nepasuje mi ani na označenie dravosti, či sily. Iveta Radičová je pre mňa osobne skôr osviežením, podtatranským vetríkom alebo jarnou kvetinkou, keď už tak veľmi chceme, spod Tatier. pokračovanie článku
Už sme ochutnali opojný nápoj liberálneho konzumného sveta, už sme sa dosť napočúvali jeho prázdnych fráz o slobode a práve na všetko. V prvom sme spoznali šeredný burčiak, v druhom len zmeť slov vydávaných za poéziu. Hovorím za seba (a verím, že i za mnohých podobne zmýšľajúcich): opusťme túto ilúziu a vráťme sa späť k skutočným hodnotám. Chce to len nepatrnú námahu a poznanie, že všetci sme omnoho menší, než sme si pôvodne mysleli
Patarakmichalgmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
