Poznámky k patobiografickej pitve

10.8.2009 o 12:38 (upravené 28.10.2013 o 4:41) | Karma článku: 6.25 | Prečítané  1357-krát

Pojem biografie je všetkým iste dobre známy. Ide o spracovanie životopisných údajov nejakého, zväčša z rôznych dôvodov slávneho, človeka. Biografiu si môže každý napísať aj sám a pripojiť ju k nejakému svojmu dielu alebo na webovú stránku. Ako slávneho ho ale pomaly začneme brať až vtedy, keď mu tú biografiu píše niekto iný a nesporne ho za takého považujeme, ak ju o dotyčnom píšu až po jeho smrti...

Leonardo da VinciLeonardo da Vinci

Autor posmrtnej biografie sa nezriedka uchyľuje k interpretácii jednotlivých činov zosnulého, prípadne k ich morálnemu hodnoteniu. Raritnejšia je snaha o aplikáciu psychoanalytických (prípadne iných psychologických) princípov na dotyčného a vyjadrovanie sa k jeho duševnému zdraviu, eventuálne patológii. Taký prístup k jeho životopisným dátam sa nazýva patobiografia.

Nadľahčene by som povedal, že mnohí analytici, ktorí netrpia takzvaným YAVIS syndrómom (že si vyberajú len pacientov/pacientky, ktorí sú Young, Attractive, Verbally fluent, Intelligent and Successful) si potrebujú dokázať svoje analytické schopnosti tým, že ich vrhnú na minulosť niekoho notoricky známeho a poprípade to potom publikujú (aby verejnosť pochopila pozadie ich obludných alebo impozantných skutkov:-).

Príkladom za všetky je Sigmund Freud a jeho monografia o Leonardovi da Vincim. Umelec bol do troch rokov vychovávaný matkou Katarínou. Otec, vyššie postavený šlachtic, sa oženil s inou ženou a syna si zobral k sebe až neskôr. De facto mal Leonardo dve matky a vo výchove mu dlhšie absentoval otec. Z diela sa dozvedáme, že maznavý až erotizovaný vzťah k matke i absencia otca spôsobila umelcovu ideovú homosexualitu. Preto sa obklopoval krásnymi chlapcami a za celý svoj život neobjal (snáď okrem matky) jedinú ženu. Svoju sexualitu nepotláčal, ale ju krásne sublimoval do bádateľského pudu, čoho dôkazom sú jeho široké záujmy a bohaté mnohoraké dielo. I v úsmeve Mona Lisy sa nám vraj zjavuje úsmev jeho matky.

Nemenej zaujímavá je obsiahla stať Erika EricksonaAdolfovi Hitlerovi v diele „Detstvo a spoločnosť." Čítame, že Hitlerov otec bol o 23 rokov starší ako jeho matka a údajne ju tyranizoval. Malý Adolf nespravil príjimačky na umeleckú školu, čo vytvára domnienku o jeho komplexe menejcennosti. Keď mal 13 rokov, zomrel mu otec (a krátko nato i matka). Nevyriešenú oidipálnu situáciu naznačuje sám v „Mein kampf", kde hovorí o Nemecku ako o veľkej matke a o Rakúsku ako o starom pseudoštáte. Matku treba zachrániť od všetkých cudzincov (ktorí ju tyranizujú!). Nuž a ostatné poznáme z dejín...

Nezavrhujem spomenuté publikácie, naopak, obe ich vrelo odporúčam, sú zaujímavé, poučné a nepochybne písané s dávkou literárneho nadania.

Chcem len podotknúť, že je prinajmenšom odvážne robiť z mŕtveho človeka pacienta a to proti jeho vôli. Viem, že žiadny súhlas s analýzou už neudelí, ale predsa: Je férové konštruovať hypotézy o niekom, koho nemôžeme pozorovať a o kom súdime len ex post? Je to ešte veda? Alebo ide skôr o väčšiu dávku literárneho talentu?

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

Zo zákulisia: jeden deň v živote diktátora

Kedy vstáva, čo je, čo číta, kam chodí a komu verí. Veľký profil ruského prezidenta Vladimira Putina.

MÉDIÁ

Na starú Superstar či Mojsejovcov už televízie nestačia

Najsledovanejšie programy majú už desať rokov.

HUMENSKÝ KORZÁR

Po lesoch na východe Slovenska behajú šakaly

Šakal je predátor a na drobnej zveri robí veľké škody.


Už ste čítali?