Ako Galén dokázal, že človeka mozog riadi

Autor: Michal Patarák | 7.2.2011 o 16:28 | (upravené 18.11.2013 o 3:56) Karma článku: 9,75 | Prečítané:  1776x

Vo väčšine starovekých národov panovalo presvedčenie, že centrom emócií, duševnej činnosti, či intelektu je niektorý z vnútorných orgánov. Z tohto hľadiska je jednoznačne najpopulárnejším orgánom srdce (aj dnes častá metafora duše) a takýto (už filozofický, nie vedecký) pohľad nazývame kardiocentrizmom.

Známy kardiocentrici boli nielen stoici, ale aj Aristoteles, ktorý k danému presvedčeniu uvádza viacero „pádnych" argumentov:

1. srdce je v strede tela

2. srdce reaguje na dotyk z vonku

3. srdce je na rozdiel od mozgu teplé

a iné...

Aristoteles však bol prírodovedec-pozorovateľ. Galén, to je už iná káva, Galén (2. storočie) bol medicínsky vzdelaný, bol to človek s bohatou klinickou skúsenosťou, ktorú nadobudol ako lekár gladiátorov v Pergamone. Vedel, že bezvedomie nastáva úderom do hlavy, nie do hrudného koša a že následkom úrazov hlavy (krvácania pod lebkou) sú často ochrnutia a straty telesnej citlivosti. Mimochodom, Galén bol najvplyvnejším lekárom až do 16. storočia.

No a tento Grék tvrdil, že centrom rozumu, myšlienok a vlastne celej duše, je mozog.

Ba čo viac: ako prvý mal na to aj dôkaz. Ide o jeho slávny experiment s prasiatkom (údajne sa chcel vyhnúť nepríjemnému výrazu pitvanej opice, preto pitval prasce). Jednoduchá vec, na jej pochopenie však potrebujeme vedieť, čo je nervus laryngeus recurrens. Ide o hrtanový nerv (vidno ho na obrázku) vychádzajúci z blúdivého nervu (nervus vagus), ktorý má pôvod priamo v mozgu. Tento nerv má vo svojom názve slovo „rekurentný", pretože sa zvláštne, zdá sa, že až zbytočne, kľukatí. Potom, čo sa dostáva dole do hrude, urobí slučku popod cievy a zase si to šinie dohora, k hrtanu. Jeho ochrnutie má pritom ťažký následok: stratu hlasu.

A teraz k elegancii samotného dôkazu. Pointa spočíva v tom, že ak srdce riadi telo a jeho funkcie, tak riadi aj hlas. Inak povedané, nič, čo vychádza z mozgu, nemôže riadiť nejakú telesnú funkciu. Tým by bol predsa kardiocentrizmus narušený. Ak teda pri slávnom experimetne prasiatko nepokojne a výdatne kvílilo, potom, ako mu Galén prerezal rekurentný nerv, bolo síce naďalej divoké a nekľudné, ale už bez akéhokoľvek zvuku (snáď až na sipenie a chrčanie). A vec je vybavená: hlas prasiatka je ovládaný z mozgu. Teda, i viacero iných duševných a telesných funkcií môžeme odvodzovať z jeho riadiacej funkcie.

Čo je však pre mňa na prípade najzaujmavejšie, je svojské vyriešenie konfliktu pre kardiocentrikov: Jasné, že mozog ovláda reč a iné funkcie. Ale mozog je predsa celý ovládaný srdcom!

Tak sa podľa mňa Galénovi podarilo aj nechcene dokázať, že presvedčenému zatvrdilcovi môžeme mávať dôkazmi pred očami koľko chceme - v konečnom dôsledku len podporia jeho svojské videnie sveta.

Ecce homo! Takí už sme - my ľudia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?