Súčasný feminizmus má podľa mňa najväčšiu slabinu v tom, že vzťah muža a ženy berie ako vzťah sily, teda ako súperenie o moc a vychádza z pozície domnelej subordinácie žien voči mužom, ktorá na Západe prakticky vymizla (v sfére verejnej majú ženy rovnaké práva ako muži, v sfére vzťahov som opakovane svedkom, že je rovnováha narušená skôr v prospech ženskej misky váh). Muži sú týmto hnutím napádaní ako fallokrati, čo je vyslovene scestný archaizmus. Okrem toho, ide o sexizmus, pričom sexizmov sa feministky striktne stránia.

Ďalšou, menej zjavnou, ale podstatnou závadou feminizmu je, že sa vyvíja v prostredí sociálnych a filozofických vied, ktoré sú úplne odtrhnuté od vied biologických.

Biológiu (a teda vlastne prírodu, ktorú biológia len popisuje) je možné z pohľadu feministky dokonca označiť za konzervatívnu a fallokratickú. Totiž, uznáva vzťah muža a ženy (a fylogeneticky samca a samice) za komplementárny, to jest dopĺňajúci sa a nie kompetitívny, to jest súperiaci. V biológii nie je súťaž medzi samcami a samicami, ale často práveže medzi samcami o samicu, čo mimochodom dodáva ženskému (samičiemu) pohlaviu istý lesk.

Abiologičnosť feminizmu siaha až tak ďaleko, že sa dokonca ani nenamáha uvažovať nad biologickými odlišnosťami mozgu muža a ženy, ako aj nad hormonálnymi reguláciami vyššej nervovej činnosti, ktorá je u oboch pohlaví odlišná. V mnohých regiónoch centrálnej nervovej sústavy sú u muža a ženy rozdielne neuromediátory a neuropeptidy, ktoré sprostredkovávajú niekedy obom pohlaviam spoločné, inokedy však úplné rozdielne pochody.

Feminizmus je ako každý postmodernizmus chaotický, dekomponujúci a rozrušujúci. Ženy majú vlastnú víziu toho, ako žiť, čomu sa venovať, dieťa (ak si ho vôbec „zaobstarať") stačí dojčiť tak tri mesiace a za pól roka šup ho znova sa slniť v kariére. Pri náznaku konfliktu s partnerom sa treba hneď rozviesť. Sexizmus je vraj chorý mužský postoj, prameniaci z domnelej dominancie. Samotné toto pseudofilozofické hnutie je však založené na pohlavnosti, konkrétne ženskej a jeho súčasná rétorika prezrádza, že aj zakomplexovanej.

Feministka neuznáva prirodzenosť, ale slobodnú vôľu. Nebude sa degradovať na reprodukčnú rolu, je niečím omnoho viac. Vymyká sa biologickým determinizmom a uniká zo spoločnosti ako z úzko pozváranej klietky. Zvonka jej potom chce ukázať, ako strašne sa mýli.

Ale vďaka „hodnotám", ktoré vyznáva a na ktoré ani netreba špeciálne hnutie, lebo liberalizmom až hyperliberalizmom to tu všade navôkol kypí, vďaka nim naša civilizácia (už nie židovsko-kresťanská, už len so židovsko-kresťanskými koreňmi, v čom je citeľný rozdiel) vymiera. A tak za chvíľu paradoxne vymrú aj feministky.

Pretože demografické krivky hovoria jasnou rečou a týkajú sa nášho liberálneho sveta. Nie moslimských prisťahovalcov, ktorí to tu bez násilia za 50 rokov ovládnu.

Západ za chvíľku končí a feminizmus (ako jeho nepodstatná ozdôbka) s ním končí tiež. Zbohom teda za päťdesiat rokov!