Nemáme dostatočne silné kladivo na búšenie do tejto doby

Autor: Michal Patarák | 17.5.2011 o 17:32 | (upravené 15.5.2014 o 15:21) Karma článku: 12,85 | Prečítané:  2728x

Kým v antike, v kresťanstve i židovstve a v našich dejinách celkovo je duša ústredným pojmom, my sme aj zabudli, čo to vlastne je. A vlastne už ani nechceme vedieť. O duši nech si rýmujú básnici a bľabocú nepríčetní! My máme praktickejšie ciele, rovnako, ako súčasná psychológia. Už nejde o spásu duše, ani o starostlivosť o ňu. Už ide len o navrátenie schopnosti nerušene a bez úzkosti pracovať, obnovenie schopnosti milovať a udržať si vzťahy. V horšom prípade už len o nácvik asertivity, relaxácie a zvýšenie sebahodnoty. Starostlivosť o dušu je pritom absolútnou prioritou a to najmä preto, že ju postupne po malých odrobinkách všetci zúfalo strácame.

 

Čo je to duša? Nejako sa nám drobí! Už je to len motivácia, schopnosť reflexie, asociačné reťazenie. Alebo súhrn jednotlivých psychických dejov? Čiastky akoby nahradili celok. Pojem duša nie je vedecký, už ani psychiatri a psychológovia ho predsa nepoužívajú (podobne to začína byť s láskou). Uchu skôr lahodí slovko ako myseľ, vedomie alebo akési zredukované a neosobné „psychično" (namiesto lásky zase vzťahová väzba). Nehovoríme o duši, ale o duševných procesoch, akoby fakt bola len ich komplexom.

Nič nie je za tým? Skutočne nič?

Nenechajme sa oklamať. Náš hrdý postmodernizmus všetko rád rozkladá, lebo sám je len rozkladajúcou sa kopou hnoja. To v ňom sme si zvykli myslieť si, že zármutok, choroba a utrpenie nie sú súčasťou života, že sú to len jeho závady. Naopak, zmyslom a cieľom života je slasť, ba je jeho najvlastnejším sebaurčením, vlnou, na ktorej sa môže nerušene plaviť oceánom času, kým nedôjde (najlepšie absolútne bezbolestne) do svojho konečného prístavu. Tam si môže posledný krát vydýchnuť: Ach, bolo že to slasti!

Hľa človek! Od narodenia máš pred sebou hlbokú studňu, do ktorej sa zmestí omnoho viac, než tvoj život sám. Je v nej miesto pre všetkých tvojich blízkych a milovaných, pre tvoju radosť i pre tvoje slzy, pre celý tvoj jedinečný a nenávratný zmysel na tomto svete. A to je tvoja duša.

„Za čo vymení človek svoju dušu?" pýta sa Kristus.

Za TV šialenstvo a davovú kultúru? Za možnosť voľby v každej chvíli, až si myslí, že v oslepujúcom liberalizme má právo na všetko. Právo (a slobodu) rozhodnúť sa kedykoľvek a akokoľvek a toto považuje za vrchol individuality. Pričom práve tým sa stal atrapou, šašom, ktorým hýbu i najmenšie zmeny okolností. Namiesto spodných prúdov poslúchne každý poryv vetra.

Tam máš eutanáziu, tam máš dieťa vychovávané lesbickým párom, tam máš právo dieťaťa nenarodiť sa, tam máš mastné čipsy, ktoré ti padajú po brade pri bezcennej kope seriálov, tam máš slintačku pri žene, ktorá to robí s piatimi chlapmi naraz!

Tam máš úzkosť, tam máš nespavosti i na Hypnogene, tam máš depresie, svoje nutkanie desaťkrát denne masturbovať, tam máš svoje zvrátené nápady zabiť sa.

Uveríš tomu, že neexistuje?

A (možno trochu uštipačne):

„Čo ak je naozaj nesmrteľná?....."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?