Prečo je v hre samotná koncepcia psychiatrie

Autor: Michal Patarák | 25.6.2011 o 9:34 | (upravené 15.5.2014 o 15:12) Karma článku: 15,14 | Prečítané:  3716x

V predchádzajúcich blogoch som uviedol jednak niekoľko odborných a vecných argumentov proti redukcii lôžok na psychiatrickom oddelení vo FNsP FDR v Banskej Bystrici, jednak úmysel primára oddelenia skončiť s výkonom svojho povolania na základe vzniknutej situácie. Jeho odchod chápem ako dištancovanie sa od neodborných a iracionálnych zmien nariadených ministerstvom zdravotníctva, inak povedané, ako odchod kapitána z lode, ktorá stráca všetky svoje navigačné systémy a bude tak možno odkázaná na bezcieľne blúdenie morom. V tomto texte by som rád povedal, prečo je pre psychiatriu budova v areáli Starej nemocnice doslova nenahraditeľná a prečo mnohí pacienti, ktorí o nej doteraz hovorili ako o oáze alebo prístave pokoja (ich vlastné vyjadrenia) to zrejme onedlho hovoriť prestanú.

 

Prečo sa sústrediť na zmenu umiestnenia psychiatrického oddelenia a nie len na samotnú (pre adekvátnu zdravotnú starostlivosť) likvidačnú redukciu pacientských lôžok?

Budova v starom nemocničnom areáli má totiž výrazné špecifiká, ktoré z nej a z jej okolia robia miesto vhodné na prácu s duševne chorými pacientmi, na ich diagnostiku, liečbu a na to, aby sa i v situácii hospitalizácie na psychiatrii (čo pre individuálny osud nie je zďaleka jednoduché) cítili relatívne dobre.

V čom spočívajú tieto špecifiká?

V prvom rade sa do tejto budovy zmestia štyri oddelenia (akútne, mužské + protihráčske, ženské a stacionárne), ktoré sú relatívne oddelené (čo je pre rôzny typ hospitalizovaných pacientov mimoriadne výhodné) a majú samostatné jedálenské priestory (v rámci stacionáru i kuchynku, kde si dokonca varia, respektíve pečú). V situácii premiestnenia na ôsme poschodie by nebola kuchynka ani jedna a zostala by spoločná jedáleň, kde by sa stretávali pacienti s odlišnými duševnými poruchami a v rôznej fáze doliečenia (teda pôvodne patriaci pod rôzne z menovaných štyroch oddelení). Navyše, akútne oddelenie, ak by bolo uzavreté, by jedáleň ani nemalo (nerátam s tým, že by v úzkom pre oddelenie vymedzenom priestore postavili novú) a tak by akútni pacienti zrejme jedli na posteliach. Samotné zlúčenie oddelení by teda nebolo najšťastnejšie.

Neodmysliteľnou súčasťou je park. V ňom prebieha ranná rozcvička (neviem, kde bude prebiehať v stiesnených priestoroch novej nemocnice), organizuje sa pracovné terapia (starostlivosť o kvety, kríky a podobne), pacienti sa v ňom stretávajú na rozhovor a radi si v ňom sadnú so svojimi príbuznými, ktorí ich v neľahkej životnej situácii prišli navštíviť.

Priestory umožňujú priebeh štyroch paralelných psychoterapeutických skupín (1. skupinová a komunitná terapia patologických hráčov, 2. terapia zameraná na psychotických pacientov a edukáciu o ich poruche, 3. skupinová terapia pre pacientov s náhľadom na svoje problémy a 4. terapia prácou pre pacientov s poruchami, ktoré výraznejšie obmedzujú ich duševný výkon alebo ktorí ešte nie sú dobre „zaliečení"). V rámci ôsmeho poschodia by museli teda existovať minimálne dve oddelené miestnosti (bez lôžok) pre psychoterapeutickú prácu (pracovná terapia tu bude ťažšie realizovateľná), o čoho uskutočnení si dovolím pochybovať.

Samotný stacionár má ešte spoločenskú miestnosť a relaxačnú izbu, ktoré sú pre jeho chod nenahraditeľné a ktoré boli len v tomto roku na základe sponzorského daru rekonštruované.

Čo s protihráčskym oddelením?

Ako som už spomínal minule, toto oddelenie by realizáciou redukcie lôžok a presunu psychiatrie do Novej nemocnice skončilo a muselo by sa zavrieť. Znamenalo by to koniec jedinečného zariadenia so špecifickým režimovým terapeutickým programom pre liečbu patologického hráčstva, vypracovaným originálne našim oddelením. Som prekvapený, že o tomto škrte sa pri úvahách o banskobystrickom psychiatrickom oddelení vôbec neuvažuje a nehovorí. Dovolím si tvrdiť, že náročný a na aktivity bohatý režim by bol aj v prípade snahy o zachovanie oddelenia (tá ešte nebola nikým explicitne prejavená) v nových priestoroch nerealizovateľný. Nábělkov krok vzdať sa funkcie je v tomto svetle dobre pochopiteľný. Je totiž dlhoročne popredným slovenským odborníkom na patologické hráčstvo, ktorý svojimi skúsenosťami aktívne prispieva i na medzinárodných fórach a ktorý sa významne zaslúžil o zlepšenie chápania tejto duševnej poruchy u nás.

Prečo teda považuje ministerstvo zdravotníctva alebo VšZP plánované zmeny za potrebné a „optimalizačné"?

To je otázka, na ktorú ja ani moji kolegovia nedokážeme odpovedať (predovšetkým ale nie je otázkou na nás). Určite má ministerstvo v rukách nejaké čísla a nejaké sumy. Pochybujem však, že do svojich úvah a plánov zahrnulo nielen literu, ale aj ducha. Mám na mysli nielen redukciu lôžok, ale aj plánovaný presun do nevyhovujúcich priestorov, v ktorých psychiatria už nebude tým, čím bývala, pretože stratí vyššie menované špecifiká a samotné protihráčske oddelenie. V hre je jej koncepcia, jej od ostatných oddelení odlišná podstata (psychiatria nie je o natáčaní EKG a o aplikácii infúzií). Už zrejme nebude tým prístavom pokoja, ktorý som až donedávna od pacientov pomaly začal považovať za klišé formulku. Slovo pokoj určite odpadne a z prístavu sa môže stať akurát tak nákladná stanica.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?