Osobný nesúhlas voči protilekárskym afektom a osobný protest

Autor: Michal Patarák | 16.9.2011 o 10:07 | (upravené 15.5.2014 o 15:10) Karma článku: 18,07 | Prečítané:  7372x

Ako psychiater si uvedomujem, že nie je možné jednoducho nesúhlasiť s afektom alebo nejakou náladou, pretože tá sa deje viac menej automaticky. Afekty, proti ktorým vystupujem, však vnímam ako cieľavedome generované a navyše, čo je dôležité, každý afekt sa dá rozobrať a racionálne orámcovať i prerámcovať a teda predsa len napokon pozmeniť. Toľko k dôvodu môjho protestného vyjadrenia.

 

V prvom rade nesúhlasím so zdravotnou starostlivosťou ako primárne obchodom so zdravím, ako sa bohužiaľ začína profilovať. Viem, že je vhodné a dokonca žiaduce, aby nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia vykazovali zisk. Nemôže sa tak však diať nutne, paušálne a pod tlakom, pretože či to niekto chce, či nechce počuť, takýto nútený zisk je často na úkor pacienta.

Iba na ilustráciu uvediem (reálny!) príklad muža, ktorý bol operovaný na nádor semenníka v štýle „jednodňová chirurgia a hop ho preč". Problém bol v tom, že na druhý deň ho (oni, nie on!) potrebovali prepustiť i keď sa sťažoval na veľké bolesti a apeloval, že od svojho viac ako 100 kilometrov vzdialeného bydliska tu je autom a šoférovať musí sám. Dali mu tabletku od bolesti a lúčili sa s ním s tým, že to nejako musí zvládnuť. Zvládol, ale na hnisavé pooperačné komplikácie v rane sa liečil celý nasledujúci mesiac. Podotýkam, že táto liečba prebiehala v inom zariadení, ktorému tento pacient veľa  zisku zrejme nepriniesol.

Existuje súťaž zdravotných poisťovní, v ktorej niektorá vedie a niektorá je v závese. Poznám však viacero prípadov, kde vo veci hospitalizácie pacienta rozhoduje práve to, akú má pacient poisťovňu a nie akú má diagnózu. I na psychiatrickom stacionári musíme prihliadať na to, či má pacient „dobrú poisťovňu". Už i to, že pacienta hodnotíme nielen podľa stavu, ale aj jeho poisťovne, je implicitnou kritikou tohto systému.

Ale zažil som aj horšie. Keď som pracoval v nemenovanej českej nemocnici, kde sa práve zavádzalo takzvané DRG (Diagnosis Related Groups), v ktorom sa každej hospitalizovanej diagnóze prisudzovala istá finančná hodnota. Opäť boli dobré a zlé diagnózy, avšak nie v klinickom zmysle. Do praxe sa to premietlo tak, že pacientom sme udeľovali najvýhodnejšie diagnózy. Oddelenie malo určeného lekára, ktorý nás v tomto postupe školil a korigoval prepúšťacie správy, ak sa v ich závere neblysol zisk. Toto by som znova nechcel zažiť, i keď v zažívam aj niečo horšie...

Osobne nesúhlasím so zákonom, ktorý berie predpisovanie lieku z rúk lekára (v ktorých vždy bolo) a dáva ho (musím to tak povedať) nekompetentnému. O vhodnosti daného lieku pre pacienta bude rozhodovať práve tento nekompetentný a zrejme nie na základe zdravotného stavu pacienta (ten má na starosti lekár), ale opäť na finančnej báze. Smerodajné zrejme bude to, s akými dodávateľmi a farmaceutickými firmami bude mať dohody.

Zachytil som rôzne signály o tom, že lekári robia na pacientoch výskum, o ktorom oni nemajú ani potuchy. Myslel som si, že takéto postoje sú rezervované paranoidnej časti psychiatrických pacientov, ale zisťujem, že sa tým masírujú (opäť mám viac než podozrenie, že cieľavedome a za účelom podradnej manipulácie) davy. Rád by som teda trochu odbočil a upozornil, že na pacientoch sa nerobia pokusy žiadne. Ak vyjde nový liek, vyberie sa vhodný pacient na základe jeho mechanizmu účinku a klinického stavu i na základe štúdií, ktoré predtým prebehli. Nejde teda o žiadny pokus, ale o dobrú správu: tomuto pacientovi môžeme dať konečne tento nový liek, ktorý prišiel na trh. Ak ide o štúdiu, kde sa má daný liek iba preukázať ako účinný, spisuje sa k tomu celý podrobný a informovaný súhlas, bez ktorého by žiadnemu pacientovi (ani psychiatrickému) tento liek nemohol byť podaný. To, čo sa verejnosť dozvedela zo strany niektorých bulvárov o lekárskych pokusoch na sebe, je hodné akurát hanby, lebo ide o sústredenú manipuláciu pred plánovaným protestom lekárov (aby boli samozrejme vnímaní v negatívnom svetle) a pred plánom obmedziť ich kompetencie ohľadne predpisovania liečby. Niektoré tieto kampane prebiehali obzvlášť nechutne.

Len tak mimochodom, medzi originálnym liekom určitej farmaceutickej firmy a jeho lacnými náhradami je často taký rozdiel, ako medzi originálnymi teniskami a napodobeninami z Číny. Keby som mal vážny zdravotný problém, chcem byť liečený originálom!

V situácii najnižšej ceny liekov v EÚ, ako sa pompézne prezentuje cieľ týchto opatrení, postupne farmaceutické firmy stratia záujem o náš malý mikrotrh a nové lieky k nám jednoducho nebudú prichádzať (už teraz ich viacero nemáme, prípadne nám v istých obdobiach vypadávajú) a tie, čo máme, budú radšej vyvážané trebárs aj do Poľska (ide o reexport). To nie je obhajoba firiem, ale pacienta.

Zásadne zotrvávam v nesúhlase so zrušením a redukovaním mnohých oddelení, ktoré sme mali možnosť pred nedávnom sledovať. Kto by ešte naďalej tvrdil (ako nás o tom presviedčajú mnohí), že to, čo sa stalo, nepostihlo pacienta, buď vôbec nevie o čom hovorí alebo bohapusto klame. Ak počujete niekoho zhora vysloviť formulku „pacient to nepocíti", môžete si byť takmer istí, že sú to prázdne slová.

A nakoniec nesúhlasím s tvrdeniami, že lekári nemôžu ísť do protestu, lebo tým robia z pacientov rukojemníkov. Čo nevidíte, že pacienti sú rukojemníkmi už teraz? A neviete, že lekári už pomaly nemajú inú možnosť, ako ovplyvniť zdravotnícky systém? Nevidíte, že s nimi nikto nevyjednáva a nediskutuje? O zdravotníctve nerozhodujú lekári, ale niekto, kto medicínu berie len ako finančný systém a zdroj zisku.

Inú možnosť nemáme: preto protest výpoveďami...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?