Ako s partnerom komunikovať o sexe?

Autor: Michal Patarák | 5.10.2011 o 16:16 | (upravené 16.12.2013 o 16:24) Karma článku: 13,73 | Prečítané:  4567x

V súčasnej sexuológii je za normálnu považovaná každá sexuálna aktivita, ktorá nespôsobuje ani jednému z partnerov fyzické alebo psychické nepohodlie. Myslím, že podobne je to vnímané aj širšou spoločnosťou. V sexualite sa povoľuje omnoho viac, ako pred pár desaťročiami alebo celým storočím. Hoci sa však tvárime ako slobodní a sebavedomí sexuálni jedinci, niečo tu predsa len viazne. Intímna komunikácia o samotnom sexe. Ako si s partnerom povedať, čo sa nám páči a čo nie, ako zistiť okrem dotykov samotných, čo má rád? Ako sa zdôveriť so želaním pozmeniť doterajší zabehnutý štýl partnerského sexu? Ako vyjsť von s tým, že to, čo sa udialo včera v noci, bolo už nad náš rámec a nechceli by sme v tom ďalej pokračovať? Pri listovaní v americkej knihe Our Sexuality z roku 1990 som našiel pár zaujímavých a užitočných informácií o otvorenej komunikácii medzi intímnymi partnermi. Podľa môjho názoru sú stále aktuálne i napriek tomu, že už nie sú najmladšie. Hoci už majú vyše 20 rokov, čo je v oblasti sexuality obrovský časový hiátus, rozhodol som sa ich trošku zosumarizovať, zeditovať a vypísať navzdory riziku, že napíšem blog v štýle „Wanda radí".

Ak hovorím o partneroch, myslím tým dvojicu, ktorá už dlhší čas žije intímnym životom v stabilnom vzťahu a medzi ktorými je rozvinuté silnejšie emocionálne a vzťahové puto. Partner je v texte partnerom i partnerkou, dôraz je na vzájomnosť, nie pohlavie. Ak hovorím o sexuálnej aktivite nemyslím tým len tradičný vaginálny styk, ale širší rozptyl nežností, dotykov a hier, ktoré nemusia byť nutne zavŕšené orgazmom alebo pohlavným stykom. Ak je v jednotlivých bodoch reč o radách alebo odporúčaniach, v skutočnosti ide len o inšpirácie, prípadne postrehy, ktoré mnoho partnerských dvojíc zažíva v láske bez toho, aby sa to museli učiť z nejakého článku, tobôž blogu. I keď sú cielené práve na sexuálnu oblasť, sú výborne použiteľné pri akejkoľvek inej úprimnej komunikácii, či citlivom rozhovore.

Baviť sa o sexe je vždy tak trochu problematické. Jeho tabuizovanosť si prinášame do dospelých vzťahov z detstva a je v nás dlho aktívna. Niekedy celý život. Okrem toho, nemáme (vlastne väčšina svetových jazykov) adekvátny slovník, ktorým by sme v takejto komunikácii pohlavné orgány neutrálne pomenovali. Termíny sú buď príliš odborné, lekárske (penis, vagína, vulva), technické (pohlavný úd, pošva) alebo príliš vulgárne a agresívne (tie sa používajú zrejme najčastejšie). Z tohto dôvodu dávajú svojim pohlavným orgánom mnohé páry prezývky (mušlička, jaskynka, beťárik, drak, vták). Ak sú takéto prezývky vo vzťahu častejšie používané, je ľahšie použiť práve tieto pomenovania, ako s rozpakmi hapkať po najvhodnejšom slove.

V otvorenej komunikácii všeobecne pomáha niekoľko pravidiel:

a) byť aktívnym poslucháčom, to znamená, sústredne sledovať, čo nám chce partner povedať a necivieť pritom prázdno do zeme, či do plafónu a už vôbec nie na telku (tá musí byť pri takomto dialógu určite vypnutá!)

b) udržovať očný kontakt, čo je jedna z najsilnejších poistiek, ktorou môžeme partnera uistiť, že ho aktívne vnímame

c) aspoň kedy-tedy dávať spätnú väzbu drobnou reakciou, uisťujúcou poznámkou, svojim názorom

d) parafrázovať, čo znamená sumarizovať partnerove slová svojimi vlastnými slovami.

Ľudia si totiž nečítajú myšlienky a i keď si myslíme, že partnerovi rozumieme, môžeme byť úplne mimo. Intuícia je len chabou náhradou osobnej a úprimnej komunikácie.

V takejto komunikácii je ťažké predniesť obavy a ťažkosti so sexualitou, ale výhodou môže byť vzájomné zdieľanie, v ktorom sa partneri obohacujú o svoje pohľady, a nie jednocestná prezentácia sexuálnej vízie jedného z partnerov, ktorý druhého nepustí k slovu, odmieta jeho kritiku alebo negatívne reakcie (na tie má predsa každý v oblasti sexu právo).

Otázky môžeme položiť rôzne:

a) áno/nie otázky, pri ktorých je však pre široké myšlienky a často zmiešané pocity odpoveď príliš tesná a obmedzujúca („Mal by si chuť na orálny sex?": „Áno/nie")

b) otvorené otázky sú omnoho širšie a dovoľujú obsažnejšiu odpoveď („Aký je Tvoj názor na orálny sex?"...)

c) alebo otázky zase ponúkajú možnosti. Pre človeka je totiž niekedy vhodné, keď môže uvažovať nad niekoľkými alternatívami. Prináša mu to pocit väčšej slobody.

Na kritiku partnera je potrebné nájsť si vhodný čas a miesto. Je žiaduce obohatiť ju o chválu („Včera večer to bolo veľmi príjemné, páčilo sa mi, ako si sa ma dotýkal/a tam a tam...ale cítil/a som sa trochu donútený/á, keď si mi viedol/la ruku...tam a tam, v tom som bol/a trochu nesvoj/a") ). Treba si ozrejmiť aj motiváciu, pretože ak je ňou pokoriť partnera („Včera sa Ti nie a nie postaviť, máš s ním snáď nejaký problém?!") alebo mu vrátiť nejaké príkorie („To preto, že si mi ho nechcela vyfajčiť!"), prípadne zosmiešniť partnera („To už je niekoľko nocí za sebou a stále nič, máš ho ako zlomený kvet!"), radšej sa do nej ani nepúšťať. Motívom by malo byť vyznať sa z nejakej túžby, vášne, zdôveriť sa s nejakou nepríjemnosťou, zlepšiť vzájomný sexuálny život (nie len svoj vlastný!).

Kritika by mala slúžiť zlepšeniu sexuálneho života, vzájomnej dôvery, intimity a nakoniec aj spolužitia ako takého. Nie je dôležité si chybu iba priznať, ale ju odhaliť aj u partnera a naopak (každý máme problém skôr v jednej alebo druhej oblasti). Kritika by mala byť slúžkou lásky.

Ak je náročnejší obsah ako forma toho, čo chceme partnerovi namietať alebo vyjaviť, je na mieste sebaodhalenie („Mám pocit, že Ti musím o svojich pocitoch z nášho včerajšieho sexu niečo povedať"). Ak je prítomný hnev, je ho lepšie namieriť na konkrétnu partnerovu činnosť alebo prejav, nie difúzne na jeho osobu. Hnev treba zacieliť, poprípade podoprieť podporným prístupom k partnerovi, ako k osobe („Hnevám sa, keď to robíš, pretože Ťa veľmi potrebujem/milujem!"). Vhodnejšie sú tiež vety vztiahnuté na „Ja", nie na „Ty", napríklad lepšie sa príjme „cítim sa nemilovaná" ako „nemiluješ ma!".

Prečo otázky by mali byť vynechané. Naopak, keď prijímame kritiku, je dobré parafrázovať partnera, uisťovať sa, či to, čo sme počuli, chápeme správne, používať uisťujúce otázky („Porozumel som tomu dobre, že Ti vadí, keď...?") Ak máme na srdci viac vecí, je dobré vybrať si len jednu a prediskutovať práve tú. Čím viac ich bude, tým viac partnera kritikou zahltíme a zvýšime pravdepodobnosť, že nebude chcieť diskutovať vôbec. Skôr bude mať tendenciu defenzívne alebo dokonca agresívne reagovať. Každému je jasné, že sa máme vyhnúť podpichovačkám typu „vždy" („Toto robíš vždy, keď...!")

Napriek mnohým úprimným a dobre mieneným snahám sa niekedy zmena dosiahnuť nedá a v komunikácii nastane mŕtvy bod, či slepá ulička. Vtedy je dobré vžiť sa do partnerovej pozície a do jeho dôvodov, prečo nechce prijať to, čo mu navrhujeme („Chápem, orálny sex je Ti protivný, lebo..."). I v bežnom živote totiž platí, že napriek populárnym predstavám sú stále veci, ktoré nejde jednoducho vyriešiť. Aj kompromisy je niekedy ťažké zaujať tak, aby boli vyvážené. O tom je však život s milovaným partnerom. Vieme, že má svoje hranice a rešpektujeme ich.

Ak vám niečo napadá alebo máte nejaký vlastný postreh, budem rád, keď sa pripojíte v diskusii. Toto je totiž téma, v ktorej sa dá naučiť od každého nejaká tá troška.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?