Redukcia oddelení - rušenie psychiatrií

Vieme o tom snáď všetci a mnohí pacienti to i bolestne zakúsili. Bol to koniec zvolenskej psychiatrie a priškrtenie banskobystrickej. Kontaktoval som známych psychiatrov aj slovenskú psychiatrickú spoločnosť, ktorá už celý problém analyzovala a o pár dní vydala vyhlásenie k redukcii lôžok. Je do neho všitých mnoho podnetných slov a opakovane pripomínalo, že „neexistuje zdravie, bez duševného zdravia". Toto vyhlásenie však (nielen v tej dobe, ale ani) do dnes nikto nekomentoval a ani sa nad ním nepozastavil. Médiá sa opäť nevenovali pohľadu odborníkov, len perseverovali protichodné postoje ministerstva a poisťovní v kontraste s pacientskými nechápavými reakciami.

Koniec špecializovaného Protihráčskeho oddelenia v Banskej Bystrici

Oddelenie s dobrou povesťou, krásnym poslaním a hlavne: efektívnymi výsledkami - sa stalo cukrom v horúcej vode takzvaných „racionalizačných opatrení". Doteraz si lámem hlavu, či ministerstvo fakt až tak bezohľadne kope za poisťovne a zisky alebo proste len nerozumie potrebám špecifických pacientov, akými patologickí hráči bez pochyby sú. Ako náhle docvendžal umieračik protihráčskeho oddelenia, odišiel aj jeho otec primár Ludvik Nábělek, na protest proti tomuto drastickému okypteniu jemu zverenej psychiatrie. Vášnivé a tvrdé slová našej odchádzajúcej „hlavy" mi doteraz znejú v ušiach. Niektorí mi v tom prihorúcom lete vyčítali, že sa mi sparila aj vlastná „kečka", keď som sa ním dal využiť. Týmto odkážem len toľko, že som neposluhoval Nábělkovi, ale spoločne s ním dúfal v jednu a tú istú vec. Že to nie je pravda alebo už skoro nebude. Bohužiaľ, zrejme to skutočnosťou naozaj zostane...

Absurdné vyostrenie odchodu lekárov

Roky sa vedelo o katastrofálnom stave, pol roka o nesúhlase lekárov a ich akcieschopnosti, ak sa nebudú veci riešiť. Veci sa však neriešili vôbec, lebo v zahmlievajúcej propagande krištáľového srdca Uhliarikovho, ktoré sa nechávalo takmer vždy fotografovať v bielom plášti pri novorodencoch, sa skvel jeho zázračný plán Bééé, ktorým bol napokon núdzový stav. Ten generoval sériu absurdných krokov, ktoré sme mali možnosť vnímať len nedávno. Pán minister sa zabodol do mojej pamäti ako otrávený šíp a ja si ho budem živo pamätať ako ministra, ktorý nielenže sústavne všetko zľahčuje a nie je schopný diskutovať, ale ktorý nie je ministrom slovenského zdravotníctva a slovenských zdravotníkov, ale zháňa Poliakov, Ukrajincov a Čechov. Ďakujeme, pán obrúsený krištáľ!

Hneď po novom roku - v Banskej Bystrici sa sťahuje psychiatria do betónových dvojičiek

Vážené riaditeľstvo! Myslíte si, že vám niekto z našich pacientov poďakuje za pobyt v tých úzkych katakombách? Ako mi povedal jeden z nich: „Nechápu to...Môžu to urobiť len preto, že na psychiatrii nikdy neležali..."

Vraciam sa teda k úvodu. Zdá sa mi, že sa ten slovenský anjel zdravia nejako zapotácal. Nech je to už akokoľvek, máme aj iných anjelov. Ja som mal včera jedného usadeného na hlave, z hora sa usmieval a škrabkal si ručičky o moju bradu. A pritom hlasno vykrikoval: „Tati, tatííí!"

Keď sa vám náhodou v budúcom roku bude zdať, že vás nejaký anjel sklamal, pripomeňte si, že sú okolo vás desiatky ďalších, čo vám robia radosť. Nech vám ich úsmev a požehnanie nikdy nechýba!

Michal Patarák