Internetový efekt (Čo internetový vek robí s našim mozgom?)

Autor: Michal Patarák | 5.3.2012 o 16:23 | (upravené 15.5.2014 o 15:16) Karma článku: 10,48 | Prečítané:  2007x

Čakáte od bytosti, ktorá úzkostlivo šetrí čas na každej menšej nepodstatnosti a ktorá hodiny sedí s virtuálnym svetom zahltenou pozornosťou pred nehybným monitorom, nejakú vyššiu mozgovú kapacitu alebo nebodaj inteligenciu? Bernardo Tirado kladie čitateľom servera „Psychology Today" práve vyššie zmienenú otázku, pričom odpovede nie sú vôbec optimistické, i keby sa čítali tými najsvetlejšími okuliarmi.

 

Kedy ste naposledy poslali list obyčajnou poštou a nie e-mailom? Kedy ste nejaký cudzí výraz prácne hľadali v papierovom slovníku cudzích slov? Pri štúdiu nejakého problému sa spoľahnete na rýchle surfovanie (Wikipedia a spol.) alebo si vari po knižniciach zháňate medzinárodné zborníky a obsažné publikácie? Ako je to dávno, čo ste po večeroch na internáte čakávali v rade na telefón, aby ste zavolali vašim, že ste v poriadku alebo že neprídete na víkend?

Doba sa mení, pretože sa mení človek. Manipulujeme s časom ako s hodnotou, pričom ani nevieme, na čo presne táto hodnota slúži (zrejme, aby šetrila priestor iným hodnotám, ale prepáčte, ktorým?) a pohodový/uvoľnený vzťah k behu času, podobný dávnym kultúram, je už (nenávratne?) preč...

Zrýchlený prístup k informáciám vedie k vyššej netrpezlivosti, impulzivite a k podráždenosti pri akomkoľvek časovom sklze, pričom daný sklz môže znamenať len obyčajné sekundičky alebo chvíľku, kedy sa na monitore objavia (už) čoraz menej známe presýpacie hodinky. Od vyššej inteligencie to má ďaleko. Bezprostredným efektom nie je len zakrivenie chrbtice, porušenie zraku a metabolické zmeny súvisiace so sedavým spôsobom života, ale najmä vyššia nervozita, (pseudo)potreba mať všetko hneď a zaraz, s devalvačným efektom na akúkoľvek hodnotu/odmenu, ktorej získavanie trvá dlhšie, vyžaduje väčšiu námahu alebo kreativitu. Nehovoriac o tom, ako trpia vzťahy a reálny kontakt s našim okolím.

Internet je pomaly ľudskou extenziou, pretože ako inak nazvať implicitné spoľahnutie sa na všadeprítomný zdroj informácií a panikoidné zhrozenie sa typu: „Ako to, že tu nie je signál?" „To nie je možné, zase spadla sieť!"

Okrem toho, že daný vzťah k elektronickým médiám je možné opísať ako „závislosť"*, novej generácii by pripadal život bez internetu vyslovene barbarsky (možno až stredoveko), čo dokladá, že táto závislosť je skôr kultúrno-sociálnym javom, než fenoménom so psychopatologickým obsahom.

Možnože namiesto internetového efektu by sme mali hovoriť o internetovom defekte. Evolúcia tu došla k rozvinutiu niečoho, čo k ďalšiemu rozvoju frontálneho laloka** alebo cerebrálnej kortikalizácii*** prispieva len neisto. Nejde totiž o komplexný vzťah k skutočnosti, len k jej virtuálnej náhrade. Navyše, nejde ani o prejav adaptability na okolité prostredie, pretože s ním naopak kontakt strácame a naša prispôsobivosť aktuálnym podmienkam bez technológií by bola dramaticky nízka. (Predstavte si, že na celý rok prestane akákoľvek dodávka elektrického prúdu!)

Aby som bol k internetu spravodlivý, jeho rýchle užívanie, rozhodovanie kde čo kliknúť, aby sme sa dostali k určitým dátam a flexibilita, ktorá je pritom nutná, má na spracovanie informácií a rozhodovací proces aj pozitívne účinky (dokladuje to napríklad drobná štúdia Garryho Smalla). Či to však vyváži zmienené negatíva, je pre mňa osobne len vyslovene rečníckou otázkou.

Keď si tak spomeniem na tie barbarské časy: aké krásne bolo ísť von s kamarátmi a neťukať pri tom do mobilu, či nepočuť jeho pípanie a melódie. Na námestí sme sedávali pri kofole bez wifi a bez laptopov a boli sme šťastní! Koľko dievčat sme spoznali, kým sme čakali na tie telefónne automaty na vysokej! A aký to bol naplňujúci a vyčerpávajúci pocit, vyjsť v podvečer konečne z knižnice a zabudnúť si na nohách návleky...

 

* závislosť charakterizuje ťažko kontrolovateľná túžba po jej objekte, venovanie sa tomuto objektu na úkor činností, ktoré si kedysi človek cenil viacej, ako aj prítomnosť abstinenčných príznakov psychickej (napätie, nervozita pri zamedzení prístupu k objektu závislosti) i telesnej povahy (tras, nespavosť), čo sú znaky, ktoré by sme vo vzťahu k internetu našli u mnohých ľudí. Napriek tomu „internetovú závislosť" možno v súčasnosti diagnostikovať len ak výrazne presahuje určitý arbitrárne stanovený rámec a narušuje rodinné a vzťahové fungovanie jedinca, jeho zamestnanie, pozíciu v spoločnosti, prípadne výrazne poškodzuje jeho psychicko-fyzické zdravie.

** práve frontálny lalok je najväčším prírastkom nášho mozgu k mozgovým štruktúram starších cicavcov, respektíve primátov a podľa teórie sociálneho mozgu je jeho rozvoj spojený najmä so vzrastajúcou náročnosťou sociálnej štruktúry pra-tlupy. Ktovie, či k jeho rastu a diferencovanosti prispejú aj virtuálne sociálne siete a zoznamky s ich pseudo-vzťahmi...

*** kortikalizácia je proces, v ktorom sa v priebehu evolúcie zvyšuje pomer sivej kôry k ostatným štruktúram mozgu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?