Facebookový manuálik pre profesionálov v oblasti duševného zdravia

Autor: Michal Patarák | 21.3.2012 o 17:02 | (upravené 15.5.2014 o 15:18) Karma článku: 10,95 | Prečítané:  2494x

Facebook so svojimi vyše 800 miliónmi užívateľov už nie je zďaleka len spôsob zabíjania času „rezervovaný" mladým, ale aj možnosť rýchlej a viacúrovňovej komunikácie s priateľmi, vzdialenou rodinou a dokonca s odbornými centrami a spoločnosťami. I keď Slovenská psychoterapeutická ani psychiatrická spoločnosť (ešte) nemá svoje facebookové konto, na Západe je trend k svižným online diskusiám a poznámkam na odborné témy jasný. Aj ja mám svoj facebookový profil, pretože aj psychiatri, psychológovia, psychoterapeuti, či sociálni pracovníci ho chcú mať, napriek (často sprvoti nereflektovaným) rizikám, ktoré takéto online zviditeľnenie pre profesionálny život a vzťahy s pacientmi znamená. Čo robiť, ak Vás o priateľstvo požiada Váš pacient? Ako sa vyvarovať nechcenému „online obnaženiu" svojich citlivých dát? Ako oddeliť profesionálny stav od intímneho a súkromného Ja?

 

Začnem so sebou. Profil na Facebooku som si, ako väčšina ľudí, založil zo zvedavosti a so značnou skepsou. V krátkej dobe som sa však začal nesmierne tešiť možnosti vidieť, čím žijú moji dávni známi a spolužiaci. Odrazu som s nimi mohol komunikovať. Avšak vo chvíli, keď sa ich počet premrštil cez tri stovky, som pocítil nechuť a celé to prvotné „haló" mi pripadalo prázdne. A práve v momente, keď som ho chcel už už zrušiť, som objavil jeho ďalšie dimenzie. Tzv. priateľstvo (friendship) so vzdialenými kolegami a členstvo (membership) v skupinách, venujúcich sa mojim obľúbeným témam, možnosti rýchlo sa podeliť s kultúrnymi, či odbornými akciami, ma vedie k jeho každodennému, ani tak nie používaniu, ako vyslovene využívaniu.

I tým, čo by sa nemohli priamo označiť za internet-friendly je viac-menej jasné, čo znamená „stav" (status), „páčiť sa" (like) a „postrčiť" (poke), prípadne stať sa priateľom (friend) vo facebookovom zmysle. Preto sa tým nebudeme zdržovať.

Základ aktuálnej debaty je strašne starý a je teda v tom, že aj ten najrezervovanejší a najdistinguovanejší profesionál v akejkoľvek oblasti má aj svoje súkromie a z času na čas sa pasuje s problémami, ako si ho ustrážiť. Skrátka, aj prezident, riaditeľ železiarní, známy kajakár, či psychológ, ktorý sa „vŕta do iných", si chce chvíľku len tak žiť. Byť obyčajným mravčekom v mravenisku.

A ako ostatní mravčekovia z „rôznych profesií" sa chce prechádzať chodbami mraveniska, trebárs aj na facebookových. Profesionalizmus má však aspekty často zdanlivo nezlučiteľné s používaním široko dostupných sociálnych sietí. Obzvlášť psychiatri a psychológovia, ktorých denno-denným chlebíkom sú skryté vnútorné pochody ich pacientov, a u ktorých sa veľmi jemne premiešava profesionálna dištancia s profesionálnou blízkosťou, majú často obavu, že internetová sociálna sieť tomuto delikátnemu vzťahovému vláknuu nepomôže. Môže ísť o nasledovné „trable":

1. Pacient si nájde FB profil svojho lekára* a prehliadne si jeho súkromné informácie (telefónne číslo, vierovyznanie, orientáciu a podobne), na základe ktorých ho môže nielen nevhodne kontaktovať, ale aj stratiť dôveru v neho tým, že je napríklad pobúrený nejakým životopisným údajom. Tomuto sa dá šikovne predísť tým, že FB profil si jeho užívateľ nastaví na striktne súkromný režim, to znamená viditeľný len pre priateľov.

2. Lekár, zakladajúci si svoj FB účet, si dá vyhľadať prostredníctvom mailových kontaktov „priateľov". Okrem rôznych nepríjemností mu to môže poriadne zamotať život, ak má medzi kontaktmi zopár svojich pacientov, pretože sa rýchlo stanú „priateľmi" a svoj účet môže zasa v krátkej dobe zrušiť...Pri zakladaní účtu by si lekár nemal vyhľadávať „priateľov" automaticky prostredníctvom mailovej schránky.

3. Lekár uverejní nevhodný obsah na svojom statuse, prípadne niekoho „stene" (wall), ktorý (ak zaujme) môže byť mnohonásobne zdieľaný rôznymi užívateľmi, až sa napokon dostane aj na oči pacientovi. Rada je jednoduchá, i keď pre niekoho snáď obmedzujúca: nezverejňovať sexuálne explicitný, pornografický, vulgárny, diskriminujúci, znevažujúci a poburujúci, či inak nevhodný materiál. Rovnako nedávať „like" na stránky s kontroverznými témami.

4. Pacient požiada lekára o „priateľstvo", lekár je právom v pomykove, pretože vie, že práve to by bolo prelomením profesionálnej hranice, od minimálnych následkov typu pacient sa dozvie, do akého kostola chodím a bude tam „náhodou" chodiť tiež, až po maximálne neetické následky ako randenie a sexuálny styk s pacientom. Ako vyslovene píše marcové vydanie (2012) Current Psychiatry: Lekár by sa nemal „priateliť" s pacientom, ani odpovedať na žiadosť (request) o priateľstvo. Ak pacient lekára o priateľstvo požiada, lekár zdvorilo priateľstvo odmietne a má možnosť predebatovať toto svoje odmietnutie pri ďalšom stretnutí s ním, samozrejme s patričným a zrozumiteľným odôvodnením.

5. Pacient pošle lekárovi mail na FB stránku. Lekár má možnosť odpovedať na FB mail bez toho, aby sa s pacientom spriatelil, vhodnejšie je však na mail neodpovedať a zdôvodniť to na ďalšom stretnutí, prípadne odpovedať klasickou elektronickou poštou, nakoľko FB vytvára pri dlhšej komunikácii ilúziu blízkosti a neformálnosti, v ktorej možno zdanlivo pokojne pokračovať.

6. Lekár náhodou „naďabí" na verejne prístupný FB profil svojho pacienta a zo zvedavosti ho prevetrá. Veľmi pravdepodobne nastane ohrozenie vzťahu s pacientom z druhej (profesionálnej) strany. Samozrejme, nejde o nič nelegálne a zrejme ani neetické, keďže pacientov profil a stena sú verejné. Každopádne, ide o konanie nezlučiteľné s profesionálnym prístupom a je teda nevhodné. Preto sa prezeranie verejne dostupných profilov pacientov zdravotníckym profesionálom neodporúča.

7. Nadriadený si prečíta lekárov kritický komentár k predchádzajúcemu pracovnému dňu, čo zdeformuje pohľad na neho, prípadne ovplyvní jeho ďalšiu pracovnú/profesionálnu činnosť. Pre takúto možnosť osobne odporúčam „nepriateliť" sa na FB so svojim nadriadeným a už vôbec nie s riaditeľom danej inštitúcie/nemocnice.

8. Posledný bod je ale korunou všetkých - už ani nie odporučení - ale pravidiel: Nezverejňovať nikde prípad svojho pacienta, jeho údaje, „zaujímavosti" týkajúce sa jeho stavu, či iné informácie, ku ktorým sa, ani nevieme ako, môže predsa len pacient dostať a okrem toho (!!!), ide o vážne porušenie záväzku mlčanlivosti.

Takže pamätajme. Hoci my po skončení pracovnej doby prestávame byť profesionálmi pre seba, neznamená to, že nimi prestaneme byť pre tých, o ktorých zdravie sa každodenne staráme. Platí to nielen pri náhodných stretnutiach na ulici, ale aj (a o to viac) v internetovom éteri, kde aj monitory majú uši.

 

* z dôvodu jednoduchosti používam slovo „lekár", môže ním však byť akýkoľvek zdravotnícky pracovník, i keď par excellence mám na mysli pracovníkov s duševným zdravím

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?