"Chronický alkoholizmus je vlastne chronická intoxikácia nervového systému alkoholom a je charakteristická progresívnou demenciou, zníženou schopnosťou pracovať, chybným úsudkom, defektnou pamäťou, morálnou deterioráciou, občasnými bludmi, halucináciami a rôznymi nervovými príznakmi.

Vo výskyte prevažujú muži nad ženami, Moli hovorí, že úraz hlavy výrazne znižuje rezistenciu na alkohol, dôležitá je aj dedičnosť, vo väčšine prípadov prítomná, napríklad otec chronický pijan. Sú aj rizikové povolania, kde jedinci prichádzajú do styku s alkoholom, ako barmani, pivovarníci, čašníci a predajcovia liehovín. K etiológii (príčinám) samozrejme prispieva rozšírené užívanie alkoholických nápojov a laxnosť verejnej mienky v tejto veci. Patologická anatómia vidí zmeny na mozgu, najmä jeho subnormálnu hmotnosť, viac-menej scvrknuté mozgové závity, dilatáciu komôr, veľké cievy na báze vykazujú aterómy alebo aterosklerotické zmeny, terminálne artérie skôr endareritídu (zápal koncových ciev). „Nisslova chronická zmena" spočíva v postupnej strate a deštrukcii kortikálnych (kôrových) neurónov a zvýšení neuroglie, či v iných zmenách, ktoré navodil Nissl experimentálne na zvieratách.

Nastáva oslabenie intelektuálnych schopností, nedostatok úsudku a chudobnosť myšlienok, oslabená je pamäť, jedinec prestáva udržiavať nové informácie a prestáva si pamätať aj staré, čo vytvára plodnú pôdu pre tvorbu bludov. Intelektové schopnosti sa nielen redukujú, ale pozorovať ich retrográdny vývoj, jedinec stráca schopnosť pracovať. Morálna deteriorácia sa prejavuje stratou cti, charakteristickou ignoráciou k ich skaze a nemravnosti, stratou vyšších životných ideálov a cieľov. Postihnutí svoje pitie ospravedlňujú tým, že lieh im robí dobre, posilňuje ich, vyhovárajú sa, že vlastne veľa nepijú, že manželka ich k tomu dohnala a podobne. Zaujímavé sú výhovorky, kde alkohol potrebuje hasič, pracovník so železom a kuchár na schladenie, pracovník ľadovní, nočný strážca a autodopravca zasa na zahriatie. Časté motívy sú nešťastie v rodine, smrť príbuzného, škaredá žena a choré dieťa. Zároveň však strácajú zo zreteľa dobro svojich rodín, pozitívne city k nim a stávajú sa ľahostajnými k slzám svojich detí. Charakteristicky im aj stúpa pocit vlastnej dôležitosti a rozvíja sa neprirodzený zmysel pre humor, takzvaný „humor opilcov".

V opilstve vyhľadávajú hádky, zúčastňujú sa sporov, zneužívajú deti, sú deštruktívni k šatstvu a nábytku a ich otrocká podriadenosť tvárou v tvár vyššej moci a sile kontrastuje s ich chovaním doma, takže neofenzívne správanie a postoj pokory vyvoláva v neskúsených sympatie.

Chodia od salónu k salónu, niektorí sa túlajú od mesta k mestu, neúčasť v práci ospravedlňujú tým, že sa fyzicky necítia dobre. O deti a ženy sa nestarajú, zastrašujú ich, aby mali peniaze na lieh, v ktorom sa udržiavajú alebo založia nábytok, či dokonca kradnú, aby mohli vyhovieť svojej chuti.

Telesne je nápadný tras, najprv len pri jemnejších pohyboch, neskôr všeobecný, časté bolesti hlavy, defekty reči, viac alebo menej nápadné, niekedy aj afatické symptómy (strata reči), môžu sa vyskytovať epileptické záchvaty, najmä v rámci delirium tremens alebo po viac-menej dlhšej abstinencii, či po náročnom žúre. V citlivosti hyperestézie, anestézie a parestézie (rôzne poruchy citlivosti tela), ale aj prítomnosť bodov zvýšene citlivých na tlak, šľachové reflexy skôr zvýšené, raritne stratené, periférna neuritída (zápal nervov). Neistota chôdze, svalová slabosť s atrofiou.

Napriek zvýšenej sexuálnej dráždivosti sa objavuje impotencia, častá je následne žiarlivosť a smilstvo. Deti alkoholičiek prvé dva roky zomierajú dva krát tak často ako deti matiek, ktoré nie sú závislé.

Prognóza záleží na charaktere liečby a stupni morálnej deteriorácie, ak je už značný, tak sa vždy po liečbe vracajú k predchádzajúcim zvykom a sú z nich postupne duševné a telesné trosky. Ak je však závislosť skoro zachytená, môže byť aj úspešne liečiteľná.

Dôležitá je informovanosť a dokonca aj u lekárov. Neraz lekár odporúča priateľovi, aby sa sám zbavil pitia a nemrhal peniazmi na cestu na liečenie. Prípadne sa prihovára za skoré prepustenie, ako náhle z neho necítiť alkohol. Treba povedať, že jedinou možnou liečbou je úplná abstinencia od alkoholu v každej forme. Len veľmi málo ľudí dokáže prestať piť osamote, väčšinou je to možné počas liečenia v špecializovanej inštitúcii.

Abstinenčné príznaky, ako úzkosť, nespavosť, nechutenstvo, príležitostne halucinácie, odznejú za pár dní a zlepšovanie je postupné. Ak sa pacient napije, podáva sa mu ergot alebo apomorfín, aby vracal. Najvhodnejšie je, aby po prepustení išiel do vhodného prostredia, kde mu v abstinencii pomáhajú a ak má vhľad do svojho vlastného stavu.

Niektorými lekármi sa úspešne využíva hypnotická sugescia na vytvorenie odporu k alkoholu a zvýšenie vôľových síl na prekonanie neblahého zvyku. Veľa záleží aj od lekára, ktorý má pacienta na starosti po prepustení a ktorý by ho mal viesť k miernosti a do následnej starostlivosti započítavať aj jeho potrebu abstinencie."