Môj sen o špičkovej psychiatrii v Banskej Bystrici stále snívam

Autor: Michal Patarák | 17.7.2012 o 7:26 | (upravené 15.5.2014 o 15:08) Karma článku: 9,01 | Prečítané:  1709x

Navzdory rýchlym plánom k presťahovaniu banskobystrickej psychiatrie ešte stále nedošlo, čo vnímam spolu s pár nadšencami pre vec ako (zrejme už len krátko) trvajúcu šancu k zvráteniu scenára. Redukcii lôžok na psychiatrickom oddelení v Banskej Bystrici a jeho plánovanému presunu do nevyhovujúcich priestorov nového areálu Rooseveltovej nemocnice sa venovala veľká mediálna pozornosť, vďaka ktorej sa zrejme na istý čas stala budova našej psychiatrie jednou z najznámejších stavieb na Slovensku. V júni 2011 som upozornil v súvislosti s plánovanými zmenami na niekoľko závažných faktov. Bohužiaľ, hoci verejnosť a niektoré médiá sa postavili na našu stranu, tento sumár ostal odborným uchom nevypočutý (hoci istú proklamáciu k daným zmenám vydala Slovenská psychiatrická spoločnosť, zdá sa však, že má čisto deklaratívnu hodnotu) a hlavne, zo strany vtedajšieho riaditeľstva FNsP FDR ignorovaný. Napriek tomu, že stereotypné verklikovanie už raz povedaného nie je mojou obľúbenou činnosťou, niekedy to treba. Dovolím si teda jedno malé pripomenutie v pôvodnom znení, s pridaním aktuálnych informácií, ktoré budú písané kurzívou.

 

ODBORNÉ ARGUMENTY:

I.

Redukciu lôžok zo 60 na 30 na psychiatrickom oddelení FNsP FDR Banská Bystrica považujem - vzhľadom na nedávne zrušenie psychiatrických oddelení v Brezne a vo Zvolene, ako aj naplnenosť nášho, ale aj okolitých psychiatrických zariadení - za vážne ohrozenie práva duševne chorých pacientov na zdravotnú starostlivosť a za likvidačnú pre adekvátnu a plnú zdravotnú starostlivosť pre psychiatrického pacienta v našom kraji.

Na 30-tich lôžkach, ktoré nám pôvodne chceli nechať, si pokojný a terapiu zabezpečujúci chod nášho oddelenia neviem predstaviť. Bývalý primár Ludvik Nábělek síce vybojoval naspäť ďalších 10 lôžok, terajší počet (40) je však naďalej nevyhovujúci, vzhľadom na zvýšené nároky na kapacitu zariadenia pre zrušenie okolitých psychiatrických oddelení. To, že zvolenský pacient patrí spádovo do Kremnice nie je často prakticky pravda. Mnoho pacientov zo Zvolena stále spontánne vyhľadáva práve naše oddelenie - prípadne sú naň dokonca odoslaní zo zvolenských pohotovostí (dokladom môžu byť trebárs moje zápisy z pohotovostných služieb). Medzitým zanikol aj psychiatrický stacionár vo Zvolene (!), ktorý mal byť pôvodne ponechaný. Vyjadrenie o ohrození práva na zdravotnú starostlivosť duševne chorého pacienta teda stále platí. Liečime rýchlo.

II.

Redukcia lôžok povedie k stavu, kedy:

A) spôsobí situáciu, že akútne prijatí pacienti obsadia akútne lôžka na dobu od 3 - 6 týždňov (čo je priemerná doba liečby akútnej duševnej poruchy nezávisle na príčine, či diagnostickej kategórii) a ďalšie akútne stavy nebude možné hospitalizovať. Aj za súčasného počtu lôžok sme boli veľa krát nútení riešiť hospitalizáciu pacienta v inom psychiatrickom zariadení.

Aktuálne musí byť doba hospitalizácie vzhľadom na kapacitu zariadenia a vyššie uvedené škrty často skracovaná, na úkor spokojnosti pacienta alebo pokojného svedomia lekára. Pripomínam vyhlásenie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti odrážajúce sa od WHO, že „neexistuje zdravie bez duševného zdravia".

B) Mnohí pacienti s duševnými problémami, ktoré si za normálnych okolností vyžadujú príjem z diagnostických, diagnosticko-terapeutických alebo terapeutických dôvodov, nebudú môcť byť z kapacitných dôvodov prijatí.

Je pravdou, že sa snažíme prijať (respektíve prijímame) všetkých pacientov, ktorí sú na to indikovaní, opätovne však napriek tomu čelíme problému plného lôžkového stavu a (takmer pravidelne cez víkendy) nadstavu (+1, prípadne +2 pacienti).

C) Pacienti s duševným stavom, vyžadujúcim doliečovanie, budú z tých istých - kapacitných - dôvodov predčasne prepúšťaní, z čoho možno predpokladať neefektívnosť liečby a zvýšenú návratnosť pacienta do hospitalizačnej starostlivosti.

Od júna 2011 zaznamenávame zvýšenú rehospitalizáciu viacerých pacientov (často po dobe 2-3 týždňov!) práve z týchto dôvodov.

III.

Redukcia lôžok bude ďalej likvidačná pre takzvané protihráčske oddelenie, ktoré je špecializovaným oddelením pre liečbu pacientov s diagnózou patologického hráčstva (na území SR neexistuje iné špecializované oddelenie pre liečbu patologického hráčstva) zo všetkých krajov Slovenskej republiky. Toto oddelenie je prvé a zatiaľ jediné na Slovensku, ktoré sa zaoberá týmto nielen zdravotným, ale aj závažným celospoločenským problémom. Vzniklo roku 1993. Doteraz sa na Protihráčskom oddelení psychiatrického oddelenia FNsP FDR liečilo okolo 1500 pacientov a to s veľmi dobrým liečebným efektom. Napriek snahám viacerých inštitúcií problematika patologického hráčstva narastá a preto likvidáciu tejto časti oddelenia považujem za nezrozumiteľný krok.

Protihráčske oddelenie aktuálne neexistuje a krídlo pavilónu, v ktorom prebiehala liečba gamblerov je uzavreté. Je to na veľkú hanbu, ak to dáme do kontrastu s dobrými výsledkami, ktoré toto oddelenie malo a na veľkú škodu dobrého mena Rooseveltovej nemocnice, ktorá bola známa na Slovensku a vo svete aj vďaka tomuto špecializovanému oddeleniu. Sám sa nevzdávam nádeje/ možnosti, že by mohlo byť opätovne otvorené. Cesty k tomu sú viaceré, nadriadení a vedenie nemocnice o to však neprejavujú záujem. Napriek tomu, že patologické hráčstvo je „horúca" diagnóza, málo lekárov - dokonca psychiatrov - jej rozumie (sám si pokladám za česť, že som na takomto oddelení mohol získať nezmazateľné a nevyčísliteľné skúsenosti) a že ponuka lôžok na Slovensku rozhodne nestačí dopytu týchto pacientov.

TECHNICKÉ ARGUMENTY:

I.

Umiestnenie psychiatrických pacientov na ktorékoľvek oddelenie/poschodie v nemocnici FNsP FDR Banská Bystrica je pre nich neprijateľné z viacerých dôvodov:

A) Vstupy na každé oddelenie sú sklenené, okná na izbách nie sú zabezpečené tak, aby pacient s akútnou psychotickou poruchou alebo pacient, ktorý má samovražedné tendencie, nebol ohrozený na živote alebo ohrozený inak.

Z dostupných zdrojov vieme, že riaditeľstvo neplánuje množstvo skla - pre daný typ pacientov skutočne rizikové - riešiť vôbec. Čo sa týka okien, plánuje sa údajne nasadenie mreží na okná z vnútornej strany. To považujem nielen za neestetické, ale aj nehumánne. Predstavte si, že ležíte na oddelení vybavenom mrežami zvnútra. Tak ľudia nežijú ani vo väznici.

B) Ako ďalší z hlavných praktických problémov vnímam prijímanie akútnych pacientov. Neraz sú hospitalizovaní za asistencie polície, pretože sú agresívni, sebe alebo okoliu nebezpeční. Ich preprava výťahmi je z viacerých dôvodov (etických, psychologických i technických: preťaženosť výťahov, ich dlhé čakacie doby a priestorové obmedzenie - policajný sprievod je niekedy štvor- až päť- členný) problematická, čo zase ohrozuje zdravie či už psychiatrických pacientov (úteky s rizikom autoagresívneho a heteroagresívneho konania), ale aj zdravie iných pacientov nemocničného zariadenia a samotného personálu.

Tu ide o vážny potenciálny problém. O debate, ktorá by prebiehala v tomto smere neviem, nemám informácie. Viem len, že výťahy novej nemocnice sú za bežných podmienok značne preťažené

II.

Problematické je aj zaistenie bezpečnosti personálu v predpokladaných nových priestoroch psychiatrického oddelenia (plánované 8. poschodie vo FNsP FDR Banská Bystrica) z dôvodu sťaženého a časovo predĺženého prístupu hliadky polície SR. Tá totiž v prípade ohrozenia personálu (alebo pacientov) agresívnym a nespolupracujúcim jedincom nutne zasahuje.

Je pravda, že pre psychiatrické oddelenie je aktuálne vyhradené 2. poschodie jedného z pavilónov Rooseveltovej nemocnice, z ktorého bola na pôvodne plánované 8. poschodie presťahovaná onkológia.

ĎAĽŠIE PRAKTICKÉ ARGUMENTY

Prečo sa sústrediť na zmenu umiestnenia Psychiatrického oddelenia a nie len na samotnú (pre adekvátnu zdravotnú starostlivosť) likvidačnú redukciu pacientských lôžok?

Budova v starom nemocničnom areáli má totiž výrazné špecifiká, ktoré z nej a z jej okolia robia miesto vhodné na prácu s duševne chorými pacientmi, na ich diagnostiku, liečbu a na to, aby sa i v situácii hospitalizácie na psychiatrii (čo pre individuálny osud nie je zďaleka jednoduché) cítili relatívne dobre.

V čom spočívajú tieto špecifiká?

V prvom rade sa do tejto budovy zmestia štyri oddelenia (akútne, mužské + protihráčske, ženské a stacionárne), ktoré sú relatívne oddelené (čo je pre rôzny typ hospitalizovaných pacientov mimoriadne výhodné) a majú samostatné jedálenské priestory (v rámci stacionáru i kuchynku, kde si dokonca varia, respektíve pečú). V situácii premiestnenia na ôsme poschodie by nebola kuchynka ani jedna a zostala by spoločná jedáleň, kde by sa stretávali pacienti s odlišnými duševnými poruchami a v rôznej fáze doliečenia (teda pôvodne patriaci pod rôzne z menovaných štyroch oddelení). Navyše, akútne oddelenie, ak by bolo uzavreté, by jedáleň ani nemalo (nerátam s tým, že by v úzkom pre oddelenie vymedzenom priestore postavili novú) a tak by akútni pacienti zrejme jedli na posteliach. Samotné zlúčenie oddelení by teda nebolo najšťastnejšie.

Špecifikom je i to, že oddelená budova pôsobí proti stigme duševne chorých pacientov - majú tu súkromie a istú dávku anonymity a pokoja. S kuchynkou sa v nových priestoroch neráta, s telocvičnou taktiež nie. Mali sme prísľub, že môžeme využívať telocvičňu rehabilitácie. Táto však nie je uspôsobená na športové hry a okrem toho je celý deň vyťažená rehabilitačnými cvičeniami. Z môjho pohľadu išlo o čisto formálny prísľub pána námestníka MUDr. Šváča a so športom a súťažami bude v novej nemocnici zrejme koniec.

Neodmysliteľnou súčasťou je park. V ňom prebieha ranná rozcvička (neviem, kde bude prebiehať v stiesnených priestoroch novej nemocnice), organizuje sa pracovné terapia (starostlivosť o kvety, kríky a podobne), pacienti sa v ňom stretávajú na rozhovor a radi si v ňom sadnú so svojimi príbuznými, ktorí ich v neľahkej životnej situácii prišli navštíviť.

Priestory umožňujú priebeh štyroch paralelných psychoterapeutických skupín (1. skupinová a komunitná terapia patologických hráčov, 2. terapia zameraná na psychotických pacientov a edukáciu o ich poruche, 3. skupinová terapia pre pacientov s náhľadom na svoje problémy a 4. terapia prácou pre pacientov s poruchami, ktoré výraznejšie obmedzujú ich duševný výkon alebo ktorí ešte nie sú dobre „zaliečení"). V rámci ôsmeho poschodia by museli teda existovať minimálne dve oddelené miestnosti (bez lôžok) pre psychoterapeutickú prácu (pracovná terapia tu bude ťažšie realizovateľná), o čoho uskutočnení si dovolím pochybovať.

V pláne budúceho oddelenia sa s takýmito miestnosťami neráta vôbec. Neplánuje sa samostatná izba pre psychoterapeutickú skupinovú prácu, nie je ani vyčlenená miestnosť na samostatný pohovor s pacientom - nie je na to jednoducho miesto. Psychické problémy a vnútorné ťažkosti našich pacientov sú výsostne intímnou záležitosťou, s ktorou sa nie je možné zdieľať v izbe s ďalšími dvoma pacientmi na vedľajších posteliach. Situácia by bola riešiteľná len provizórnymi opatreniami, napadá mi napríklad poslanie zvyšných pacientov na chvíľku von z izby, čo je na účet ich komfortu aj dobrého pocitu terapeuta. Skupinovú aktivitu zrejme bude treba zrealizovať v nejakých pacientských jedálňach, kde mimochodom zrejme nebude o rušivé vplyvy núdza (príprava jedla, prechody personálu, vplyvy z chodby, na ktorú je výhľad cez sklo).

Samotný stacionár má ešte spoločenskú miestnosť a relaxačnú izbu, ktoré sú pre jeho chod nenahraditeľné a ktoré boli len v tomto roku na základe sponzorského daru rekonštruované.

V hre je samotná koncepcia starostlivosti o duševne chorého pacienta, jej - od ostatných oddelení - odlišná podstata (psychiatria nie je o natáčaní EKG a o aplikácii infúzií a už vôbec nie o ležaní na lôžku - pacient potrebuje aktivitu, pohyb a starostlivosť odlišného druhu, než pacient s telesným ochorením).

Na záver by som dodal, že pracovisko psychiatrie v Banskej Bystrici má pri troche pozornosti, vďaka príspevkom z eurofondov (ktoré je určite možné nájsť) a pri nielen financie zohľadňujúcom prístupe, ale prístupe rešpektujúcom priority a špecifiká starostlivosti o psychiatrického pacienta, nádej na to, aby sa (i vzhľadom na to, že je pomaly jediné svojho druhu v našom kraji) stalo špičkovým psychiatrickým zariadením na strednom Slovensku. To je možnosť pro futuro a možnosť, ktorá sa prekladom oddelenia do „novej nemocnice" zrejme nenávratne stratí. Podmienky pre prípadné budovanie takéhoto centra v našej starej budove a pôda preň v novom areáli sú jednoducho dve neporovnateľné veci.

(Sú plaché sny rojkov a sú sny, ktoré ženú dopredu. Nevidím nejaké skutočné prekážky na to, aby sa tento môj raz nemohol zmaterializovať...)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?