Sme to my – civilizovaní - majetnícki dokonca aj vo svojej láske

Autor: Michal Patarák | 25.7.2012 o 20:36 | (upravené 13.2.2014 o 3:30) Karma článku: 9,88 | Prečítané:  856x

Aj to často prebleskuje v malom spisíku Jeana-Jacquesa Rousseaua „O Pôvode nerovnosti medzi ľuďmi." Myšlienky o súkromnom vlastníctve ako o príčine ľudskej nerovnosti náležite poslúžili Marxovi, Engelsovi a socialistickým filozofom. Tendencia vlastniť pochádza zo spoločnosti. Znamená stratu onoho blaženého primitívneho stavu, v ktorom kedysi ľudstvo zmierene podriemavalo a v ktorom bol každý spokojný sám so sebou. Videl niekto sťažovať sa na svoj život divocha? Počul niekto, že by niekedy divoch spáchal samovraždu? A tak na rozdiel od Thomasa Hobbesa, ktorý si myslel, že človek je od odjakživa zlý, Rousseau je presvedčený, že je naopak od prírody dobrý a takým, akým je teraz, ho učinila civilizácia. Odhoďme nánosy a vráťme sa k sebe! Prial si tento filozof slobody a rovnosti.

Pospolitosť nám ukradla pokoj

Civilizácia totiž človeku nikdy nedá pokoj a civilizovaný človek nikdy nebude spokojný. Najprv chce to, čo je nutné, neskôr chce prebytok a napokon nielen rozkoše a bohatstvo, ale aj poddaných a otrokov. Viac ako aktuálny je filozofov názor, že najťažšie si je podmaniť človeka, ktorý netúži po tom, aby si podmaňoval iných. Najposlušnejší panovníkom boli práve tí, ktorí od neho chceli získať najviac moci. Dobrovoľne si nasadzujú okovy tí, ktorí chcú spútavať druhých. Človek, čo chce ovládať len seba samého, je slobodný i voči ponukám vrchnosti a zvodom sveta.

Sloboda ale nie je pre každého

Občania nemajú byť len slobodní, majú sa stať hodnými slobody. Sloboda je totiž ako výdatný pokrm alebo silné víno. Statných a privyknutých posilňuje, ale slabým a krehkým skôr škodí. Tí, čo sú zvyknutí na pánov, sa bez nich ani nemôžu zaobísť.

Potrebujeme lásku k sebe, nie sebalásku

Tieto dva city nesmieme zamieňať. Lebo kým láska k sebe je prirodzený cit, ktorý vedie človeka k tomu, aby bdel nad sebou samým a udržiaval sa pevný, sebaláska je citom umelým (civilizačným), skrze ktorý si človek seba váži viac ako druhých ľudí.

A ak je pôvodcom nerovnosti vlastníctvo, pôvodcom zla je práve sebaláska. Život v spoločnosti si vyžaduje vyčleňovanie od iných. A tak prichádza závisť, pomsta a porovnávanie.

Vlastníctvo objavilo imanie aj v láske

I v tomto najbúrlivejšom cite sú vášne pochádzajúce zo spoločnosti a z majetníctva. S láskou sa prebúdza aj hrozivá žiarlivosť. Práve za tento najsladší cit bude toľkokrát tiecť krv! Tá, ktorá dáva život, bude ho aj brať, lebo túžba mať otrávila aj ju.

***

Zo všetkých ľudských znalostí najužitočnejšia a najmenej pokročilá, zdá sa mi znalosť človeka," povzdychne si osvietenec, filozof obklopený racionalistami a pritom neskonalý utopik a romantik. Z jeho túžob rastú kvety, ale sú to stále len - hoci rozvoniavajúce - sny, aby sa človek vrátil späť. Ale kde to je? Ako sa tam dostať? A či je to vôbec možné?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?