Stručné skatologicko-historické poznámky k histórii latrín

Autor: Michal Patarák | 17.8.2012 o 6:09 | (upravené 15.2.2014 o 4:57) Karma článku: 10,90 | Prečítané:  1302x

Čo sa týka latrín a záchodov, nie je otázkou inteligencie toho-ktorého národa, či ich už používa, alebo nie. Mnoho civilizovaných národov totiž pokračovalo svojim vývojom bez nich a mnoho primitívnych kmeňov sa k nim zas napodiv ako k miestam na uľavenie uchýlilo. Trójania defekovali na plnom dennom svetle, Novozélanďania mali zase záchod na každé tri-štyri domy, v Madride záchody neboli do roku 1760 (v Paríži 1513 a v Bordeaux 1585) a až s ich výstavbou sa zakázalo aj hádzanie stolice von z okien, ktoré bolo dovtedy bežným zvykom (praktizoval sa až po súmraku).

V mnohých kmeňoch bol motiváciou k skrytiu stolice aj strach z čarodejníkov, ktorí mohli ovládnuť človeka pri styku s jeho výkalmi. Niečo na spôsob: "Ukáž mi tvoju stolicu a ja ťa môžem očarovať, lebo ťa z nej poznám".

Markézania výkaly zahrabávali do zeme, Tahiťania ich nechávali na zemi a ponechávali ich ako zapáchajúce maškrty pre potkanov.

V tibetských kláštoroch mali záchody súkromné, v starovekom Ríme mali toalety verejné, nie spojené s domami. Mali v nich aj vane a sprchy, ktoré boli denne čistené otrokmi. Na záchode nebol toaletný papier, ten ešte neexistoval, osoby sa čistili paličkou, na ktorej konci bola špongia. Seneca popisuje prípad germánskeho otroka, ktorý si vzal touto paličkou život, Martial popisuje dámu, ktorá hoci mala záchod zo zlata, pila len z pohárov zo skla.

Obscénna poézia bola známa v rímskych latrínach tak, ako aj v dnešných časoch. Obmedzovala sa tým, že sa steny latrín zasväcovali rôznym božstvám a tak sa na prípadného poeta mohol hrnúť z nebies hnev.

Egypťania sa vyprázdňovali vo vnútri domov a jedli vonku.

I v dobách, keď v Európe neexistovali v domoch záchody, boli spálne opatrené miestečkami na močenie, napríklad v podobe rôznych schránok.

V londýnskych kronikách je zmienený zvláštny príbeh o Židovi, ktorý v sobotu spadol do záchodovej jamy a pre úctu k sabatu nechcel, aby ho z nej vytiahli. Avšak na druhý deň bola nedeľa, ktorú zasa nechcel porušiť tamojší kresťanský gróf a tak sa stalo, že Žid na záchode zomrel.

Heliogabalus bol zabitý v latríne, heretik Árius, ale aj pápež Lev údajne tiež zomreli na záchode. Kráľ Karol V. sa zas vraj na záchode narodil.

Na močenie boli na čínskych cestách v zemi veľké vázy. Podobné boli v Ríme na okrajoch ulíc, volali sa „gastra".

Moslimovia potom, čo sa vymočili, museli zotrieť ústie penisu kameňom alebo hlinou, aby boli čistí a mohli sa modliť. Zo strachu pred pošpinením šatstva moslimovia močili kľačiac.

Niektorí moslimovia so sebou za týmto účelom nosili aj kameň, prípadne si penis šúchali o na to určenú (záchodovú?) stenu. Kresťania im pre zábavu v minulosti tieto steny natierali indiánskym korením, čo spôsobilo nepríjemný lokálny zápal. Potom chodili za kresťanskými lekármi, ktorí boli často pôvodcami tejto zábavky a hovorili im, že je to vážne a že si to vyžaduje amputáciu. Obete vtipu sa zaprisahávali, že nemali styk s ľahkou ženou.

Turci hovorili o kresťanoch, že smrdia vlastným hnojom a výkalom (pretože sa po záchode neumývali).

Indovia používali pravú ruku na jedenie, ľavú však na utieranie a iné nečisté veci.

Austrálčania močili v prítomnosti iných ľudí, pričom s nimi v rámci tohto úkonu živo konverzovali.

Indiáni z Orinoko vykopávali motykou jamy, do ktorej zahrabávali svoje nečistoty.

Eséni lopatou vyhĺbili na osamelom mieste jamu a do nej defekovali. Potom ju zahrabali a umývali sa, ako by šlo o nečistú vec, nejaký druh poškvrnenia.

Pri opisoch Jeruzalema sa hovorí o hnojnej bráne, ktorou sa z mesta vyvážal fekálny materiál.

Vidiečania sú zdravší ako ľudia v meste, lebo kým tí druhí defekujú v latríne, kde dýchajú výpary akumulovanej stolice, ktoré škodia zdraviu, tí prví si nájdu vhodné miesto niekde na poli. Musia si však dať pozor a nedefekovať nad škodlivými rastlinami (ne feces supra herbas malignas), pretože by moli dostať vírusovú dyzentériu (dysenteria periculosa inducitur).

O kapucínoch sa píše, že si vyhrnuli habit a bez prekážok sa vy...li, (tunica replicata, absque impedimento cacat).

Ak sa černoch v Angole vykaká vo vnútri domu, budú sa mu do konca života smiať a nazývať ho „D´Kombe", čo je vraj druh leoparda. Defekujú totiž vonku za kríkmi. Vnímajú ako nečisté, ak by sa malo defekovať len na jedno miesto.

Apači muži pri močení čupeli, kým ženy stáli, podobne Egypťania a Austrálčania. To isté sa hovorilo o Íroch, že muži sedia (viri gente sedendo) a ženy stoja (mulieres stando). Vo Francúzsku ženy močili postojačky nad stokou, v Turecku bolo cikanie postojačky herézou.

V Kolumbii a Mexiku nižšie triedy močili na ulici.

V Číne aj najvyššie vrstvy močili postojačky, nakoľko sa verilo, že práve močenie v sede vedie k nedokonalému vyprázdneniu a prispieva k strangúrii, močovým kameňom a rôznym obličkovým problémom.

Vo Východnom Sibíri si rodina uchovávala moč svojich členov. Používali ho na čistenie tiel i ako prostriedok proti červom. V chatrči mali veľkú kaďu, ktorú plnili močom a vypustili ju, až keď bola plná. Do tej istej kadi naberali vodu, keď sa chceli umyť.

(Pozn.: Informácie sú citované od rôznych historických autorít, kompilované sú v kapitole Latrines v neprekonateľnom diele Johna Bourka „Scatological Rites of All Nations", vydanom v roku 1891 vo Washingtone. Odtiaľ aj inšpirácie pre tento text.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?