Aký príbeh je za Kishuovým eskimáckym mozgom?

Autor: Michal Patarák | 22.8.2012 o 15:45 | (upravené 16.2.2014 o 20:19) Karma článku: 9,27 | Prečítané:  1016x

Muž s poetickým menom, Aleš Hrdlička, bol český antropológ, ktorý emigroval do Spojených štátov. Vo svojom odbore bol názorovo značne osamotený a „obdivuhodne" intolerantný k bádateľom s opačnou mienkou, akej bol on sám. Takých kolegov mal nanešťastie neúrekom, keďže napríklad zaťato tvrdil, že kolískou človeka je stredná Európa, a nie Afrika (čo tvrdí takzvaný „out of Africa" model), či viaceré oblasti súčasne (čo je premisa multiregionálneho modelu). Zároveň bol až zázračne necitlivý k ich pádnym odborným argumentom. Čo už, i tak svojim spôsobom génius, pomyslel som si, keď som hltavo čítal jeho knižku o eskimáckom mozgu...

Pohľad zhora na samotný predmet štúdiePohľad zhora na samotný predmet štúdie

Knižka útla, ale vzhľadom na vytýčenú tému plne postačuje. „An Eskimo Brain" vyšiel roku 1901 v New Yorku a má ambíciu skúmať rozdiely medzi mozgom Eskimákov a bielej rasy. V skutočnosti však ide „len" o výsledky pitvy (robenej doktorom Brookom) a sumár detailných meraní mozgu (vykonaných samotným Hrdličkom) u jedného eskimáckeho muža s menom Kishu.

Kishu bol vodcom svojho kmeňa a spolu so svojim 12-ročným synom Meneem a štyrmi ďalšími Eskimákmi ho do New Yorku v roku 1896 priviedol akýsi poručík Peary. Všetkých okrem Meneeho skosila akútna tuberkulóza. Dobrodružné srdce čitateľa (akože mňa) lačnie po detailoch tohto srdcervúceho príbehu, v ktorom chlapec ostane v neznámej civilizácii sám (a prečo ich tam vôbec ten poručík dovliekol?), ale dozvedá sa len sporé fakty a Hrdlička prirýchlo prechádza k pitevným záverom (mozog Kishua vážil so všetkými obalmi 1503 gramov, 1155 gramov bez nich...atď). Záverom však spomína zvedavosť vzbudzujúce údaje, že Menee sa veľmi dobre prispôsobil kultúre a civilizovanosti Američanov a mal dokonca úspechy v škole. Čo s ním však bolo ďalej? Ako vnímal smrť otca v neznámej krajine? To už žiaľ nie je predmetom štúdie...

Takéto knižky sú pre mňa veľmi poučné. Mohol som si porovnať anatomické výrazy zo začiatku 20. storočia s tými dnešnými a veru som niekedy mal čo robiť, aby som porozumel, o ktorej štruktúre je kedy-tedy reč. Predovšetkým ma však zaujal samotný predmet práce. Pred sto rokmi proste stačilo, aby človek urobil jednu pitvu a mohol to hneď publikovať. Dnes sa píšu buď úplné voloviny, ktoré čítajú (alebo prinajmenšom o nich vedia) všetci alebo (ak sa jedná o odbornú sféru) prejde mnoho a mnoho rokov, než sa človek osmelí napísať o svojej práci knižku. Samozrejme, je otázne, či mu to kvôli pár čitateľom vôbec vydajú...To len ku kontrastom s dnešným svetom.

Čo sa týka výsledkov, Hrdlička zistil, že mozog Eskimáka (usudzuje z jedného jediného mozgu!) je veľmi dobre vyvinutý, v mnohých štruktúrach dokonca komplexnejší, než mozog bieleho, z čoho dedukuje aj inteligenciu daného kmeňa. Tu sa práve úsečne zmieňuje o Meneeho adaptabilite a dobrých školských výsledkoch.

Slovom kniha o pitve, na pozadí ktorej je obrovská dráma jedného eskimáckeho kmeňa a dvanásťročného chlapčeka. Idem zisťovať, ako to všetko vlastne bolo, keď mi to tento slávny antropológ nechcel prezradiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?