Baník, čo sa beznádejne zamiloval do ženy

Autor: Michal Patarák | 21.11.2012 o 12:54 | (upravené 4.3.2014 o 3:46) Karma článku: 9,25 | Prečítané:  1476x

Tak nejako mi tú útlu knižku predstavil môj niekdajší obľúbený kníhkupec, Slovák žijúci v severomoravskom Havířove. Pár stránok v jemnej väzbe od tvrdého chlapa, ktorého navštívila nečakaná láska a zmenila ho na bezhraničného romantika, píšuceho vo veršoch. Baník, čo sa stal básnikom. Len na sezónu broskyňového sadu, na pár nocí, v ktorých jemne pohryzkával ušné lalôčiky svojej milovanej. Odvtedy, čo mi tento kníhkupec spomínanú knižku vtlačil do rúk, prebehli už roky. Bola vlastne posledná, ktorú som si od neho kúpil. Stihol ešte vyjadriť rozčarovanie nad tým, že zanechávam kardiológiu a jemne, skôr tak ukradomky, sa snažím vojsť do sŕdc iným spôsobom, spôsobom psychiatrie. Už som ho viac nevidel, ale to drobné dielko ma neprestáva nadchýňať. Veď najnovšie s ním dokonca cestujem v autobuse.

Je to o premene, ktorá vlastne drieme v každom z nás. Poeti hovoria, že v každom človeku je básnik a tvrdošijne odmietajú priznať, že sú od ostatných ľudí niečím odlišní. „Každý môže byť básnikom", posmeľujú nás, aj keď my vieme, že maximum, čo sme pre poéziu schopní urobiť, je poeticky poletovať svetom. „Jako chmýří pampelišek"- čo je aj názov malej zbieročky, pozbieranej zo žeravého srdca.

„Utrh´ květ, přivonel

a chtěl mít ještě víc.

Jak blázen šel

a orval hned

ten sad

květů broskvových.

Spil se víc než zdrávo jest-

květy zvadly. To se ví.

Zůstal stát, ve spleti cest,

navíc, bez broskví."

To píše na začiatku, kde hneď akoby dáva tušiť, že jeho románik sa dobre neskončí. Mal záväzky a mala ich aj ona. V jednej z básní spomína dve deti. Ale dni, keď žil len pre noci s ňou, sa jednako nedajú zabudnúť.

„Jak malá

je zamilovaná,

jak malá.

Z ženy za pár dnů

dívka se stala."

Dá sa krajšie opísať omladzujúci účinok zamilovanosti?

„Jen tiše, tichounce, už přichází

sen, který se sní v bdění.

Dvakrát pět prstů jej provází,

hledá skrýš až do rozednění."

V ošiali pulzujúcej lásky sa mu všetko zdá naplnené krásou a nemá to ako a kde vyjadriť (ani ventil z básničiek mu na to zrejme nestačí):

„Do hukotu

líných vlaků

vykřičet

chci všechnu krásu

dívčích sukniček."

Autor jasne vníma nedovolenosť svojho vášnivého vzťahu. I v prudkej búrke citov a v ich penivom vlnobití píše:

„Možná propast je blízko

a možná už za námi,

kdo ví, zda za pačesy štístko

chytili jsme pevně do dlaní.

Kdo ví..."

Takýto príliv citov je nestály, človek žije v akejsi predtuche konca, očakáva krach alebo len to, že jedného dňa sa to všetko jednoducho stratí:

„Než rosou zvlhne svítání,

než slunce vrátí říši světla,

schovej si lásku do dlaní

a hlídej - aby neulétla."

Kto to celé môže (po)súdiť? Veď ak je to aj všetko bláznivé, dá sa súdiť bláznovstvo?

„Který spis může znát,

která kniha diktovat,

koho smím,

či nesmím

míti rád?"

Ale napokon i tento neskonalý romantik priznáva, že možno tým všetkým len oklamal sám seba:

„A co když je jen podvodník a lhář,

v předstírání mistr,

krade Tvůj smích i pláč,

vede k zrádným místům.

Nalhává sobě i celému světu

slova - miluji, mám rád,

každou sladkou větu...."

A to je koniec. Ktovie, čo teraz s týmto pánom je, o čom sníva, o čom píše... a či vôbec. Jeho zbierku mám však stále. Neviem, či vás oslovila, ale ja si ju dnes určite prejdem ešte raz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?