Hedvige pomohla psychiatria. Má jej zas teraz ublížiť?

Autor: Michal Patarák | 8.2.2013 o 17:13 | (upravené 24.3.2014 o 4:10) Karma článku: 18,22 | Prečítané:  7735x

Hedviga Malinová-Žáková bola v roku 2006 cestou na skúšku z maďarského jazyka prepadnutá dvojicou mužov, čo by bolo otrasným zážitkom pre všetkých z nás. Napriek tomu práve toto nebola traumatická udalosť, pre ktorú vyhľadala psychiatra. To chladne-mrazivé, nepochopiteľné a demokracii ne-svedčiace malo len prísť. Z pohľadu románopisca by boli jej ďalšie zážitky bohatým námetom na detektívku, ktorá by mala zaručený úspech aj bez toho, že by musel čokoľvek prikrášľovať. Z pohľadu jej rodiny však išlo o katastrofu, z ktorej sa len veľmi ťažko zviechala, a to aj za pomoci psychiatra Jozefa Hašta a psychoterapeutky Hany Vojtovej.

Nebudem sa na tomto mieste zaoberať postraumatickou stresovou poruchou a jej charakteristikami. Nejde mi totiž o diagnózu Hedvigy Malinovej-Žákovej, ale o diagnózu slovenskej spoločnosti.

Hedvigin príbeh by sme všetci mihnutím oka zabudli tak, ako zabúdame na dvojminútové reportáže z večerných televíznych novín. Viac by jej totiž v televízii za normálnych okolností ani nikto nevenoval. Vyše šesť rokov po zmienenej tragickej udalosti však generálna prokuratúra stále na prípade intenzívne "pracuje", ako informuje aj dnešné SME. Skutočná dráma totiž nastala až potom. V jej centre bolo horúcim železom pretaviť obeť (Hedvigu) na páchateľa (že si totiž mala skutok vymyslieť a lživo vypovedať), pričom tomuto procesu asistovali poprední predstavitelia vlády, sugestívna sila ich vyjadrení a celková dôverčivá (miestami skôr automatická) afektivita slovenskej spoločnosti.

Na psychotraumatickej psychopatologizácii (môžeme o tom verejne hovoriť, nakoľko jej klinický prípad bol publikovaný a samotná pani Malinová-Žáková s tým súhlasila) sa podieľalo niekoľko faktorov. Nebola to ani z ďaleka "len" agresivita dvoch mladíkov, ktorí ju prepadli cestou na fakultu. Nasledovalo vypočúvanie na polícii, ktoré bolo traumatizujúce, plné vyhrážania a tlaku na obeť. Mala sa totiž priznať, že si to všetko vymyslela. Toto vyšetrovanie trvalo 6 hodín (!). Ďalej šlo o vniknutie cudzej osoby/osôb do jej bytu a následná provokácia zo strany ženy, ktorá mala fotografie jej bytu a jej auta zospodu a ktoré si prezerala v prostriedku MHD tak, aby to spolucestujúca Hedviga mohla vidieť. Išlo o evidentné a premyslené zastrašovanie, v zmysle: "Daj si pozor, ani doma nie si v bezpečí a nielen Tebe, ale celej Tvojej rodine môžeme kedykoľvek ublížiť, ak sa nepriznáš."

Robert Fico verejne prezentoval prípad v zmysle:

„Dievčina, ktorá nevedela spraviť skúšku, za ňu obetovala meno Slovenskej republiky."

Išlo a stále ide o na Slovensku obľúbeného politika. Stačí, že povie pred kamerami týchto pár slov a hypersugestívny efekt je istý (s čím podľa mňa aj sám počítal, prípadne jeho poradcovia). Fico nielenže verejne označil Hedvigu za klamárku a to v prípade, ktorý ešte nebol riadne ukončený(!), ale podsunul občanom Slovenskej republiky, že išlo o labilnú a neschopnú, ako aj manipulatívnu dievčinu. Hašto v komentáre k tomuto vystúpeniu zdôrazňuje aj úlohu národnostnej polarizácie našej spoločnosti na "my" (dobrí Slováci) a "oni" (zlí Maďari).

Dekan Labaš sa vo svojom posudku vyjadril v neprospech Hedvigy a to ako človek s vysokým kreditom. Tým, že jeho posudok by napadol aj čerstvý absolvent medicíny, ktorý by len trošku pohol závitmi, tento kredit (minimálne u trochu kriticky zmýšľajúcich ľudí) okamžite stratil.

Dušan Čaplovič, vtedy podpredseda vlády pre menšiny (!!!), označil Hedvigin prípad ako:

"pokus o povalenie vlády."

Ján Slota, politik známy svojim klapkovým videním, sa vyjadril, že išlo:

"o akciu protislovenských maďarských tajných služieb".

Robert Kaliňák zas pred televíznymi štábmi pretŕčal Hedviginu blúzku, ako kľúčový dôkaz vtedy (a doteraz!) neuzavretého prípadu (tu by zas bolo zaujímavé zistiť, čo si o tom myslia trebárs čerství absolventi práva).

Už len tento krátky sumár vyjadrení čelných predstaviteľov krajiny by postačil na film BBC, keby sa to všetko udialo v Anglicku, ako trefne poznamenáva psychiater Peter Breier. Tlak najvplyvnejších politických síl je zrejmý, ako aj afekt, s akým je tento tlak vyvíjaný (stačí si prezrieť zopár videí s Ficom alebo Kaliňákom z roku 2006 v súvislosti s touto kauzou).

Išlo o úplnú izoláciu obete traumatického násilného činu, ktoré pôsobilo mnohonásobne traumatickejšie, ako samotné napadnutie mladíkmi. Práve osamotenie obete výrazne zvyšuje jej zraniteľnosť. Takéto hrubé osočovanie a kriminalizovanie obete je pre jej ďalší duševný stav nepriaznivým faktorom par excellence. Dnes vieme, že mala šťastie, že narazila na psychiatra Jozefa Hašta, advokáta Romana Kvasnicu a s takmer istotou môžeme povedať, že by túto kalváriu nezvládla, keby nebola inteligentná a dostatočne emocionálne zrelá.

Neodôvodnené trestné stíhanie síce dodnes pokračuje. Z "labilnej" dievčiny je však už šťastne vydatá žena, napriek tomu, že nevedela spraviť skúšku, má vysokoškolský titul a i keď má niečo "rozrobené" s protislovenskými tajnými službami, rastú tejto "agentke" dve milé a spokojné detičky.

Takže Hedviga sa uzdravila. To ale nie je koniec. Nielen lekár a psychiater (a teraz hovorím aj o sebe) by si prial, aby sa uzdravila aj prokuratúra a predstavitelia vlády. Pretože to, že sa za prípad ospravedlní Iveta Radičová, ktorá s tým ani nič nemala, nestačí. Toto uzdravenie už psychiatria nespraví a obávam sa, že sa na ňom musí podieľať celá naša spoločnosť. Neosmelím sa dúfať, že na to už pomaly zreje.

Re-traumatizácia, ako vieme, môže ešte pokračovať, ak generálna prokuratúra nariadi ústavnú psychiatrickú hospitalizáciu Hedvigy Malinovej-Žákovej. Údajne sa to môže stať za účelom skúmania jej duševného stavu. Keby však bola na psychiatrii (nedobrovoľne!) aj celé tri mesiace, duševný stav Hedvigy Malinovej-Žákovej spred šiestich rokov (teda z doby, kedy sa skutok stal) by už nikto relevantne nevyšetril. To by sme na psychiatrii potrebovali slepého veštca Teiresiasa. Takéto vyšetrovanie mala prokuratúra zariadiť pred šiestimi rokmi a v tom zmysle sa vyjadruje aj Slovenská psychiatrická spoločnosť. Okrem toho, prokuratúra sa kedykoľvek mohla opýtať Hašta, ktorý predsa viedol jej terapiu...

Čo je to však za prokuratúra, ak je pravda to, čo píše dnešné SME (8.2.2013)? Že totiž prokurátor Jaroslav Kozolka ukazuje Hedvigin (tajný) spis poslancom Petrovi Zajacovi a Petrovi Osuskému a snaží sa ich (podľa informácií ktoré poskytli) presvedčiť o tom, že Hedviga si skutok vymyslela a že ju skutočne nezbili. Ak je to pravda, tak to už nie je len prokuratúra manipulujúca, ale aj prokuratúra, ktorá porušuje zákon. Pre niekoho contradictio in adiecto, pre nás (zrejme) realita.

Ako tvrdí Kvasnica: "V právnom štáte je neprípustné, aby orgán činný v trestnom konaní dokonca z vlastnej iniciatívy začal niekomu ukazovať obsah vyšetrovacieho spisu."

Dúfam, že nie som sám, kto zostal dnešnou správou zo SME šokovaný. Pretože čím nás je viac, tým väčší je aj kvas v našej spoločnosti, ktorý to manipulatívne cesto snáď raz prekvasí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?