Strelec z Hurbanova, psychiatri a malé rozpletenie pojmov

Autor: Michal Patarák | 26.3.2013 o 20:37 | (upravené 26.3.2014 o 4:38) Karma článku: 10,10 | Prečítané:  2659x

Dnes súdni znalci v odbore psychiatria a psychológia vystúpili pred špecializovaným súdom vo veci známeho strelca z Hurbanova, Milana Juhásza. Viaceré internetové portály (vrátane SME) už ponúkajú akési, v kondenzovanej forme zhrnuté, závery znalcov, kde o početné odborné termíny nie je núdza. Pokúsim sa v krátkosti vysvetliť, na čo naši znalci prišli, pričom dopredu upozorňujem, že nemôžem komentovať samotný prípad, nakoľko nie som ani súdny znalec, ani (samozrejme) nedisponujem informáciami z vyšetrovacieho spisu.

V prvom rade sa SITA zmieňuje o tom, že znalec Miroslav Čerňan nevedel povedať, či strelec môže niesť trestnú zodpovednosť za svoj čin. On sa totiž ako súdny znalec nevyjadruje k trestnej zodpovednosti, ani k takzvanej príčetnosti, ale k ovládacím a rozpoznávacím schopnostiam jedinca. Ovládacie schopnosti sú schopnosti ovládať v čase spáchania skutku svoje konanie. Rozpoznávacie schopnosti sú schopnosti umožňujúce rozpoznať nebezpečenstvo daného skutku pre spoločnosť. V prípade strelca z Hurbanova znalci konštatovali „zníženie ovládacej aj rozpoznávacej zložky konania". Obe pritom považujú za „významne znížené až blízke vymiznutiu". To teda značí významne zníženú príčetnosť, ale nie nepríčetnosť. Pri nepríčetnosti by už jedinec za svoj skutok nemal niesť trestnú zodpovednosť. (Dodám, že príčetnosť a vlastne rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti sú právnymi, nie medicínskymi pojmami a psychiatria nepozná "schopnosť ovládania" alebo "schopnosť rozpoznávania").

Viackrát sa objavuje konštatovanie, že Juhász pri svojej streľbe konal v afekte. Afekt je emocionálna reakcia, ktorá má zväčša krátke trvanie, náhly vznik a búrlivý priebeh. Každý afekt má tendenciu k vybitiu a ak sa nevybije, tak môže byť zle. Niekedy sa vybitie afektu odloží, napríklad si človek neuľaví hneď, ako sa nahnevá. Za následok to má kumuláciu afektu, čo nemusí skončiť šťastne. Príkladom je otec, ktorého nahnevajú v práci (povedzme, že od šéfa dostane pokarhanie za niečo, čo nespravil). Povie si, že ostane pokojný. Pustí si hudbu a bez niečoho výnimočného odšoféruje až domov. Potom si možno spraví čaj alebo si dá pivo, vnútri to však naďalej vrie. Po chvíli prichádza domov syn. Otec sa pýta na známky a synak vyrukuje s niečím o štvorke a o nešťastnom dni. Otec ho zderie ako hada. Uplakaný, ubolený a prekvapený syn odchádza do svojej izby. Otec ostáva sám a preberie si celú situáciu. Vie, že nemá doma superštudenta, veď toto nie je ani jeho prvá štvorka za tento mesiac a naposledy ho udrel pred mnohými rokmi. Príčina je jasná a my psychiatri ju pomenovávame ako iradiácia alebo prenesenie afektu. Afekt sa zrazu objavil na synovom líci namiesto toho, aby bol konfrontovaný so šéfom.

V prípade Juhásza išlo podľa znalcov o vystupňovaný afekt. Je podobný nezvládnutému afektu, v ktorom človek síce vie, čo koná, ale nevie tomu dosť dobre zabrániť. Akoby to už išlo samo. Tak ako otcove päste v našom príklade. Na vrchole afektu sa môže objaviť aj zúženie vedomia, v ktorom človek už akoby nevidí nič, len danú situáciu (ľudovo to voláme klapkové videnie): nezamýšľa sa nad tým, ako dopadne to, čo robí a aké to bude mať dôsledky.

Vyššie zmienené teda zhrnieme: Páchateľ činu v sebe zrejme dlhšiu dobu dusil negatívne afekty, ktoré si napokon našli cestu k uvoľneniu v streľbe na rómsku rodinu. Sám totiž priznáva, že ho už ako mestského policajta táto skupina neprispôsobivých občanov frustrovala.

To sme však niekde na polceste. Psychiatri u Juhásza zaznamenali paranoidný vývoj, ktorý má nepriaznivý trend". Neviem, ako konkrétne podali túto informáciu znalci, osobne si však nedokážem predstaviť opačný paranoidný vývoj, teda s priaznivým trendom. Paranoidný vývoj je niečo ako pomalá dlhotrvajúca zmena osobnosti, ktorú však ani najbližší príbuzní a priatelia na človeku nemusia zbadať. Zväčša sa v ňom tvorí nejaký systém bludov. Môže to byť navonok vcelku logicky skĺbená skupina myšlienok, ktorá sa však nezakladá na realite a má výrazný vplyv na konanie jedinca. Nie je to teda nejaká zbierka názorov, ktoré si človek píše do denníka, je to presvedčenie. A toto presvedčenie má tendenciu rásť. V rámci paranoidného vývoja je to paranoidné presvedčenie, teda, že mu niekto úmyselne škodí alebo ho prenasleduje (v tomto prípade zrejme obete streľby). Paranoidný vývoj môže byť súčasťou diagnostickej kategórie, ktorú (podľa mňa veľmi nepekne) nazývame trvalá porucha s bludmi. Jej liečba je veľmi náročná a komplexná, veľakrát je úspechom aj to, že jedinec jednoducho rezignuje na svoj bludný systém alebo sa o ňom prestáva zmieňovať, respektíve sa v ňom už tak emocionálne „neangažuje".

Tým, že "konal na základe presvedčenia, že vyrieši rómsky problém" psychológ Mathé naznačuje konkrétny paranoidný blud, teda blud charakteru "očistenia sveta".

Zobrazovacím vyšetrením mozgu sa na dôvažok zistili zmeny na bielej hmote mozgu. SITA nespresňuje o aké zmeny ide. Takéto zmeny sa však môžu podieľať na labilite afektov a ťažkostiach s ich ovládaním, čo by našu súdnoznaleckú mozaiku istým spôsobom puzzlovito dopĺňalo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?