Ak vstupujeme do duše, musíme byť bosí

Autor: Michal Patarák | 3.4.2013 o 5:44 | (upravené 26.3.2014 o 4:43) Karma článku: 8,24 | Prečítané:  926x

V prvom rade chcem podotknúť, že záujmom môjho blogu nie je prísť do rozporu alebo konfliktu so znalcom Miroslavom Čerňanom. Súdni znalci z prípadu strelca z Hurbanova sú v nezávideniahodnej situácii už len tým, že posudzovali duševný stav obvineného v kauze, ktorá môže pôsobiť isté turbulencie vo vzťahu k menšinám na Slovensku. Miroslav Čerňan je pod drobnohľadom verejnosti (ako to ukazuje aktuálny vývoj názorov na znalecký posudok) i preto, že je súdnym znalcom v už toľkokrát medializovanom, spolitizovanom a priveľmi naťahovanom prípade Hedvigy Malinovej-Žákovej, o ktorý sa v súčasnosti zaujíma už i medzinárodná psychiatria. Dovolím si len stručný komentár k súdno-znaleckému posudzovaniu ako takému.

John William Waterhouse: Psyché vchádza do Kupidovej záhradyJohn William Waterhouse: Psyché vchádza do Kupidovej záhradyhttp://www.johnwilliamwaterhouse.com/pictures/psyche-cupids-gard

Ako príklad by som uviedol kauzu Andersa Breivika, známeho nórskeho masového vraha. Prvý psychiatrický posudok, ktorý mu robili, znamenal nepriamo aj oslobodenie od viny. Jeho záverom totiž bola paranoidná schizofrénia vraha. Potom, ako boli výsledky prvého posudku zverejnené, som neveriaco krútil hlavou, pretože z médií bolo známe, ako Breivik svoj skutok mimoriadne inteligentne a precízne naplánoval a že ho mal teoreticky podkutý. Tipoval som, že Breivik nepríčetný nebol, ale naopak, starostlivo si pripravil všetko čo treba. Správa o paranoidnej schizofrénii ma šokovala. Zrejme i samotného Breivika, ktorý chystaniu vražedného činu venoval značnú časť svojho života a rovnako nórske súdnictvo, ktoré dalo našťastie vypracovať druhý posudok, ktorý umožnil jeho odsúdenie. Je otázkou, čo viedlo prvých znalcov k diagnóze schizofrénie. Pri tak otrasnom skutku, ako je masová vražda, totiž i odborník môže ostať istým spôsobom šokovaný a vnútorne presvedčený, že páchateľ nemohol byť „normálny". Emócie majú v hodnotení reality veľký, ba podstatný význam, hodnotenie páchateľa nevynímajúc. Ilustrovať sa to dá napríklad situáciou na súde, kde sa objavia dvaja svedkovia tej istej udalosti, pričom jeden tvrdí niečo iné, ako druhý. Žiaden z nich si však nevymýšľa, obaja len dosvedčovanú udalosť vnímali proste inak, pretože pri nej niečo iné pociťovali a v emočnej selektivite si zafixovali aj odlišné podnety. Tie potom viedli k sformulovaniu dvoch rozličných názorov. Obvykle totiž nikto nemá problém s tým, aby uznal, že každý máme odlišný názor. Ale máme už problém uznať to, že každý z nás môže konkrétnu situáciu aj značne odlišne vnímať. Tak i v názore, i vo vnímaní hrajú dôležitú rolu emócie. Človek totiž nie je mechanický stroj na logické myslenie a nie je ním ani sudca, ani súdny znalec. Nie sú v procese vnímania pasívne sledujúcim elementom, lež naopak (ako uvádzajú už i základné psychiatrické učebnice), vnímanie je zo strany subjektu aktívnym procesom. Čerňan aj pre SME v súvislosti so súdno-znaleckým posudzovaním vysvetlil, že "subjektívne vklady treba minimalizovať." To však nemusí byť čisto vedomým alebo akýmsi étericky realizovaným procesom, to je výkon, ktorý veľakrát závisí aj od kvalitného sebapoznania.

To len na margo objektivity i na margo toho, že obdivujem každého psychiatra, ktorý začne so súdno-znaleckou činnosťou, pretože je z vyššie uvedeného dôvodu nesmierne náročná. Druhou vecou je, že sa spolupodieľa na ďalšom osude obvineného, na jeho odsúdení, či oslobodení, prípadne na osude jeho okolitej spoločnosti a rodiny - i keď samozrejme, váha definitívneho rozhodnutia nie je na znalcovi - ten má len posúdiť vec z medicínskeho hľadiska.

Obávam sa, že korupcia je niečím, čo v našom súdnom systéme existuje akosi nadmerne („náhodné" procesné chyby vo viacerých kauzách mi v tejto obave nahrávajú). Nie je vylúčené, že súčasťou korupčných manipulácií sú aj niektoré súdno-znalecké posudky. Do akej miery hrajú úplatky úlohu aj v nich, pre nedostatok informácií nedokážem odhadnúť.

Znalecká činnosť je dobre platená, čo plne chápem, akceptujem, dokonca považujem za istú garanciu nezávislosti, ktorá je však napriek tomu náchylná na deformácie. Príjmy sú závislé aj od počtu posudkov a veľakrát sa posudky udeľujú podľa známostí. Medzi prokurátormi, policajtmi a znalcami potenciálne môžu vznikať priateľské vzťahy, vrátane spoločných dovoleniek. Nie je vylúčené, že v niektorých prípadoch stačí zo strany vyšetrovateľa naznačiť očakávaný výsledok (čo vôbec nemusí prebehnúť priamo, dokonca ani verbálne) a očakávanie sa môže uskutočniť. Ak sa odrážam od prípadu s Breivikom - opakovanie posudku u nás nie je samozrejmosťou a ak sa uskutoční, tak sa často dostane do tých istých súdno-znaleckých rúk alebo do rúk istých spriaznencov. To píšem len na pochopenie atmosféry.

Ľudská duša je jemnou pôdou a ak na ňu chceme vstúpiť, musíme si dať sandále dole, ako mi raz povedala predstavená karmelitánskeho kláštora v Detve. Problémom tu je miera, v akej súdny znalec vykonáva svoju činnosť, koľko času, vnútornej angažovanosti a kritického myslenia jej venuje a nakoľko zodpovedný, či morálne zdravý je. A keďže poznám znalcov, ktorí si svoju nezávislosť a morálku v ťažkom posudzovaní duševného stavu zachovávajú, nepokryte im i týmto vzdávam úctu.

Znalec teda nie je tvor neomylný, je predsa človekom, čím však netreba automaticky spochybňovať alebo kritizovať každý jeho záver. Balansuje medzi právami jednotlivca a ochranou spoločnosti. Na pleciach má ťažký náklad. A nesmierne dôležitým parametrom je tu i skúsenosť...

Ako to teda je s tým Juhászom? Neviem. Posudok som nečítal, takže si nemôžem sformulovať ani ucelenejší názor. Zaujala ma však otázka od jednej diskutujúcej z minulého blogu, totiž: „Mohol si napísať čo si o tom myslíš ty ako človek, občan aj ako odborník psychiater. Čo by sa malo stať aby k takýmto činom a ľudským zlyhaniam nedochádzalo?"

A práve túto otázku považujem v súvislosti s Juhászom a inými podobnými prípadmi za najpodstatnejšiu. Kým si však nesformulujem ucelenejší pohľad a odpoveď, nechám ju radšej otvorenú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?