Môj chlapec masturbuje nad pornom. Čo mám robiť?

Autor: Michal Patarák | 23.8.2013 o 15:19 | (upravené 5.4.2014 o 4:07) Karma článku: 11,96 | Prečítané:  40508x

Takúto takmer zúfalú otázku položila dvadsaťročná slečna doktorke Debby Herbenickovej, ktorá na množstvo podobných odpovedá na www.kinseyconfidential.org. Ďalej píše: „Mám chlapca rok a pol a žijem s ním posledných šesť mesiacov. Hovorí, že ma miluje a že nechce byť s nikým iným. Problémom pre mňa je, že istú chvíľu so mnou nechcel mať sex, povedal, že naň stratil chuť. To ma zranilo, pretože po celý ten čas stále masturboval nad pornom a chcel to skryť! Teraz už máme sex dva-tri razy do týždňa, ale do sprchy si skoro každý deň berie mobilný telefón. Celkom rozumiem tomu, prečo muži masturbujú, ale keď som s ním doma?...Cítim sa neistá...povedala som mu, ako sa cítim, keď masturbuje doma, keď som tam s ním, ale neprestal. Povedal mi na to, že som sprostá a že som sa zbláznila."

Ironing out a relationshipIroning out a relationshipRic Hall and Ron Schmitt

V jej jeden a pol ročnom vzťahu sa vynoril vážny problém, o ktorom by som nemal dôvod písať, keby ma nezarazila doktorkina reakcia (nechcem totiž v žiadnom prípade hovoriť o odporučení). Je to totiž obhajoba chlapca a istý, tak trochu skrytý, tlak na dievča.

Herbenicková už začína s tým, že „vy a váš priateľ máte do činenia s otázkami, o ktorých by bolo dobré hovoriť medzi sebou a možno aj s poradcom." To poradie „vy a váš priateľ" mi trochu vadí. Pretože za problém sa implicitne berie najprv ona, keďže sa s tým zveruje a až potom on, kým v skutočnosti to môže byť naopak. Lenže ona sa cíti zranená a neistá, nie partner. Medzi riadkami reakcie leží niečo ako:

Čo tak hysterčite? Najprv sa s ním vážne porozprávajte, v pokoji si to preberte, veď všetci muži masturbujú...veď ide len o sex, nie o váš vzťah.

„Niektorí ľudia si myslia, že keď už sú vo vážnom vzťahu, tak sexuálne skúsenosti ich partnera by mali byť výhradne s nimi", začína Herbenicková. Tu by som dodal, že si to myslia takmer všetci ľudia a to hlavne ak majú vážny vzťah (ja uprednostňujem tak trochu nepsychiatrický termín, teda: hlavne ak sa skutočne milujú; adjektívum vážny je totiž citovo chladné, sterilné, v podvedomí vzbudzuje istý odpor). Zámerne sa tu nevenujem faktu, že vzťah trvá rok a pol, s polročnou spoločnou domácnosťou, pretože vzhľadom na čas (a odpustite mi, aj na vek) je ešte skutočná láska otázna. Ak sa však vrátime k problému a udržíme kurz štatistu, ktorý navodila Debby Herbenicková, tak skrytá masturbácia partnera by väčšinu ľudí zrejme nepobúrila, i keby ju sem tam tušili. Ale tu ide o pravidelnú masturbáciu v sprche, pri ktorej sa marginalizuje skutočný sexuálny život dvojice, a navyše, partner ju racionalizuje ako stratu sexuálnej chuti a hnev na to, že jeho sebaukájanie bolo odhalené, projikuje na dievča (je „sprostá" a „zbláznila sa", pričom práve jeho jednanie je nepriliehavé k ich vzájomnosti).

I.

Prechádzame k interpretáciám jeho konania. Môže to byť rutina, píše sa v reakcii, teda dlhotrvajúci zvyk, ktorý si so sebou chlapec prináša ešte z pubertálneho obdobia, keď tajne onanoval v kúpeľni. Odpoveď je však zas akosi agresívne mierená na znepokojenú partnerku:

„Aj keď ste povedali, že rozumiete, prečo muži masturbujú, zdáte sa znepokojená faktom, že to robí, keď ste s ním doma. (Pýtam sa obyčajne ľudsky, ktorá žena by tým znepokojená nebola? Je pritom jedno, či právom alebo neprávom, pretože to je už iná otázka.) Ale keď žijete spolu, znamená to, že ste často aj spoločne doma, keď on chce masturbovať." (Vôbec sa tu nevenuje pozornosť frekvencii tejto jeho súkromnej aktivity, ani odsunutiu spoločného sexuálneho života! Ako by bol spoločný vzťah len spoločnou domácnosťou, v ktorej je ona „sprostá" a „bláznivá"!!! Autorka izolovala emócie pisateľky, je voči nim slepá a nepracuje s nimi).

Táto interpretácia teda je:

a) obhajobou chlapca, ktorý si, chudák, prináša zvyk z puberty

b) útokom na dievča, ktoré aj keď deklaruje, že rozumie mužskej masturbácii, v skutočnosti ju za ten svet vlastne nevie pochopiť, a dokonca ho nechce v jeho chuti rešpektovať

To je pre mňa ako psychiatra vskutku obdivuhodná reakcia odborníka.

II.

Môže chcieť len rýchlu erekciu a orgazmus, aby si znížil tenziu alebo zaspal, či uvoľnil sa pred ďalším dlhým dňom. Toto autorka prestiera ako námet na diskusiu partnerov. Otázka však nie je, čo chce masturbáciou dosiahnuť, ale prečo to robí (respektíve prečo tak často, naliehavo a s mobilom v ruke: lebo tu už nejde o prosté uvoľnenie napätia ako za mladi a ak to nie je po večeroch, ani o uspávací prostriedok!) a prečo to neurobí s partnerkou.

Opäť sa ignoruje vzťahový rozmer sexuality (sexuologická konferencia, ktorá sa bude konať v septembri v Trnave, má názov Sexualita v ohrození a myslí sa tým práve ignorovanie tohto kontextu, do ktorého je sexualita predsa vsadená).

III.

Napokon sa teda autorka dostáva k pôvodnému odporučeniu o konverzácii medzi partnermi, pričom však ide o príliš všeobecné konštatovanie, i keď v zásade v poriadku: „...naučíte sa viac o tom, čo má každý z vás rád."

Nanešťastie pre dievča, ktoré chce radu, toto odporučenie doktorka napokon zľahka priklincuje tým, že by k sebe mali byť pri rozhovoroch milí. Ak partner spomenul, že je hlúpa a že je na hlavu, tak: „sa spýtajte seba samej, či ste mu tiež nepovedali veci, ktoré mu mohli ublížiť."

Dalo by sa to zhrnúť:

a) málo ste sa o tejto téme spolu bavili: je teda vašou spoločnou vinou, že to uviazlo na tomto bode

b) na to, že jej slovne ublížil, mal partner možno dôvod (čo sa podsúva zbytočne, pretože to bezprostredne nesúvisí so základným problémom)

Na vzťahové problémy nie je ľahké reagovať písomnou formou, kdesi na internete. O páre si nekonštruujeme komplexnejší obraz ani pri osobnom pohovore, keď máme k dispozícii len jeden pól vzťahu a druhého partnera nechávame niekde v neosvetlenom pozadí. Naša myseľ má proste tendenciu k tvorbe príliš jednostrannej mienky, ak je v kontakte len s jedným (navyše emocionálne nabitým a zúčastneným) pohľadom a je potrebných mnoho stretnutí a veľká zásoba skúseností, aby to bolo čo i len o piaď inak. Preto Debby Herbenickovej nezávidím. Je možné, že jej týmto článkom krivdím, že sa sama stala obeťou internetového skreslenia, v ktorom je tlačená chrliť i na komplikované problémy príliš stručné odpovede, ktoré potom nutne vyznievajú plocho a zjednodušujúco. V tomto prípade si však myslím, že mohlo dôjsť aj k prehĺbeniu neistoty u dievčaťa, hľadajúceho odpoveď na jej nepríjemnú situáciu. Je prirodzené, že jej sebavedomie klesá a jej pocit bezpečia v partnerstve kolíše, lebo sú to adekvátne reakcie na skutočnosť, že partnerovi stačí (po jeden a polročnom chodení) miesto nej mobil a to i v čase, keď je ona „k dispozícii". Doktorka však tento rozmer neriešila, iba prázdno apelovala na potrebu komunikácie. Nevyzdvihla ochotu dievčaťa riešiť situáciu, aj jej snahu otvorene sa o tom s chlapcom porozprávať. Veď i to, že píše na jej fórum, je dôkazom, že jej na vzťahu záleží a že k nemu aktívne pristupuje. Debby Herbenicková sa však nezaoberá jej potenciálnym zranením, ale tým, čo chce chlapec a i po treťom prečítaní jej reakcií mám stále dojem, že ho vlastne háji (chce masturbovať) a je na dievčati, aby sa tomu prispôsobila (pýtajte sa sama seba, zistite čo chce, čo sa mu páči, chápte jeho potrebu masturbovať). To, že ju na istý čas odsunul zo svojho vlastného (auto-)erotického života, ostáva odborníčkou úplne nepovšimnutý. Nepracuje s možnosťou, že chlapec sám môže mať sexuálne ťažkosti. Samozrejme, možno len chce netradičné sexuálne techniky, na ktoré partnerka nie je „stavaná" alebo ktoré sa jej hnusia. To, že to dievča v liste nespomína však naznačuje, že o tom s ňou nekomunikoval. Vo vejári potenciálnych ťažkostí sú však aj iné alternatívy: chlapcov sexuálny život má kompulzívne rysy, prípadne trpí závislosťou od internetovej pornografie, je fascinovaný rýchlym odhalením a vulgárne otvoreným sexuálnym výzvam, pri ktorých ho premôže vzrušenie a už pri pomyslení na ne sa mu zvyšuje chuť (v zmysle cravingu pri závislostiach). Takéto možnosti mohla terapeutka aspoň načrtnúť. Zaujímavé je, že sa takouto neprofesionálnou reakciou dokonca pochválila na Twitteri, čo ma mimochodom motivovalo k napísaniu tohto pomerne obsiahleho textu.

Mám totiž plné zuby psychoterapie, kde ide len o brúsenie hrán do konečných, ale umelo oblých tvarov. Psychiatrie, v ktorej sa len a len znižuje akési napätie, namiesto toho, aby sa riešili jeho zdroje. A sexuológia, ktorá je iba o sexe, ako samostatnej entite, vyčlenenej z pút, ktoré ľudí navzájom spájajú, sa hodí možno tak pre bulvárny časopis, kde práve o takomto niečom ľudia chcú počuť. Ale nie pre pomoc človeku, ktorý má skutočne problémy a nejde mu o áno, či nie análnemu sexu alebo radu, ako ho správne vyfajčiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?