Perly rodovej terminológie a antiandrocentrické bitky

Autor: Michal Patarák | 12.10.2013 o 19:06 | (upravené 16.2.2014 o 9:56) Karma článku: 15,78 | Prečítané:  6092x

Glosár rodovej terminológie je internetová stránka, ktorá objasňuje rodové termíny v slovenskom jazyku. Na svojom portáli ho ponúka združenie Aspekt, feministická a vzdelávacia organizácia, respektíve prvá feministická organizácia na Slovensku. Aspekt je okrem iného aj dôkazom toho, že koncept rodovej rovnosti je pretláčaný hlavne feministickými kruhmi a že rodová rovnosť nie je ničím iným, než filozofiou. Od iných filozofií sa však vyčleňuje zásadným spôsobom: z feministických koreňov prechádza do legislatívy. Škoda len, že v zákonoch nenachádza svoju lóžu i nejaká tá altruistická filozofia, ktorá by občanov a štát motivovala k ľudomilnosti, či filozofia existenciálna, ktorá by stimulovala k reflektovaniu zmyslu ľudského života. Isteže, hovorím s nadsádzkou. Namiesto tejto (užitočnejšej) nadsádzky si však stále vytvárame nové umelé pojmy a nové umelé ciele a humanitu pokrývame svojským dáždnikom, ktorý by mal našu spoločnosť definitívne ochrániť pred násilím páchaným na ženách, využívaním žien a potláčaním ich práv. Rodová rovnosť totiž na svoje prepašovanie do spoločenského povedomia využíva práve agendu rovnoprávnosti, rovnosti príležitostí a eliminácie diskriminácie.

Judit stína hlavu HolofernesoviJudit stína hlavu HolofernesoviCaravaggio

Na túto agendu, s ktorou predsa väčšina ľudí bez váhania súhlasí, nepotrebujeme rodovú filozofiu. A to je pointa vtipu.

Zalistoval som si v zmienenom glosári a narazil som na pár zaujímavých miest, pri ktorých mi vzrastala chuť reagovať. Preto i tento článok. O tom, že sa človek nerodí ako tabula rasa a teda ako od pohlavia čistý neutrálny kvietok, som už písal v predchádzajúcich textoch. Využil som v nich najmä biologické a evolučne-psychologické poznatky. Nebudem sa tu k nim vracať, na verklikovanie toho istého tu máme iných.

Okamžite ma upútal termín falocentrizmus, čo má byť patriarchálny symbolický poriadok, v ktorom je falus, t.j. symbolické znázornenie mužského pohlavného orgánu, základným organizačným princípom privilegujúcim maskulinitu na úkor femininity. Musel som sa však usmievať pri ďalšom zrne, ktoré bolo namleté pod týmto pojmom. Zdôrazňuje sa tu, že falus nie je stotožnený s penisom, čo vraj tvrdí lacanovská, na rozdiel od freudovskej psychoanalýzy. Ja by som k tomu dodal, že všetci, čo sa o túto problematiku zaujímajú vedia, že falus nie je penis, že je viacznačným symbolom, nie anatomickým pohlavným orgánom. Tiež by som podotkol, že Freud o tomto dobre vedel, preto aj falus do psychoanalýzy zaviedol a nepracoval len s termínom penis. Falické štádium psychosexuálneho vývoja nie je konečné. Je práveže prekonané a to v zrelom štádiu genitálnom. Symbolicky by som mohol feminizmus interpretovať ako fixáciu na falické štádium, bez prechodu na genitálnu fázu. Nakoniec, možno preto sa reakčne odráža od falocentrizmu a dokonca falokratizmu. Zaujímavé je tiež konštatovanie: „práve feministická kritika upozorňuje na nenáhodnú, sociálne a politicky motivovanú príbuznosť medzi falusom a penisom." Samozrejme, že falus je príbuzný s penisom a nie s vagínou, toto nie je žiadne objavenie Ameriky. Len ťažko povedať, či je motivované sociálne a politicky a ak áno, či je táto motivácia vedomá, čiastočne vedomá alebo nevedomá, keď už je reč o psychoanalýze:-) Odporúčam autorom slovníka bližšie vysvetliť tvrdenie, že ľudia môžu buď falus mať alebo ním byť, lebo riskujú, že im čitatelia nebudú adekvátne rozumieť. Zároveň do diskusie ponúkam psychoanalytický termín falická žena, ale to len tak na okraj...

Androcentrizmus je zase „nadvláda mužskej perspektívy. Vo feministickej kritike sa vymedzuje ako jednostranná a nereflektovaná orientácia v nastoľovaní otázok, ako aj v interpretácii seba a v chápaní sveta. Jednostrannosť tohto prístupu spočíva v tom, že vychádza z mužskej perspektívy, ktorú považuje za určujúcu, hlavnú a rozhodujúcu."

„Kritika androcentrického prístupu vychádza z rozpoznania skutočnosti, že mužské myslenie sa pokladá za reprezentáciu univerzálne ľudského a že existujú mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa udržiava nadradenosť mužov nad ženami a mužská skúsenosť sa vydáva za normatívny štandard." Za paradox pokladám to, že feminizmus sa snaží o priblíženie sa k androcentrizmu v tom zmysle, že preberá jeho perspektívu, teda v reči psychiatrie, identifikuje sa s agresorom a jeho pozíciou. Namiesto toho, aby objavoval ženskosť, chce „nadradeného" muža olúpiť o to, čo „má". Ide pritom o možnosti, postoje, životný štýl, ktoré sú dostupné i pre ženu a to i bez toho, aby museli byť vybojované nejaké antiandrocentrické bitky.

Že mužské myslenie je považované za reprezentáciu univerzálne ľudského, je tvrdenie, ktoré musím označiť za skutočne prehnané, ak nie paranoidné. Nič jednostranné a polárne nemôže byť univerzálnym. Feminizmus sa ako filozofia taktiež príliš zaoberá myslením, je ním posadnutý, dokonca je posadnutý mužským myslením a jeho výtvory sú výtvory opozičnej kultúry, diela vzdoru, v znamení anti, ktoré nebude nikdy preklenuté. A v tom spočíva jeho malosť, lebo nezakladá nič pozitívne, len pod rôznofarebnými antivlajkami vedie nekončiacu revolučnú vojnu.

(Emocionalitu berie feminizmus ako niečo inferiórne, zrejme v rámci priklonenia sa k domnelému ideálu maskulinity, ktorý maskuje pojmom androcentrizmu. Niekedy sa zdá, že ani nechce rušiť rozdiely medzi mužom a ženou, ale že chce jednoducho zastávať definované mužské pozície. Emocionalita pritom vôbec nie je niečo druhoradé a povrchné. Je to biologicky i psychologicky zásadný ľudský vektor, niečo, k čomu by malo mať ratio rovnovážny a plne prijímajúci vzťah, inak vznikajú problémy...)

Pod pojmom telo autori glosáru prijímajú vlastne historický a prakticky defektný dualizmus tela a duše, len ho pomenovávajú ako telo a rozum, rozum identifikujú s mužským rozumom a implictine vedú k tomu, že žena môže telo (s jeho biologickými určeniami) „transcedovať" alebo (povedané pokornejšie a vo väčšej zhode s realitou) prekonať. O tomto dualizme, ako o kartezianizme, hovorím vo svojom predchádzajúcom blogu na túto tému.

Slovom sexizmus sa označuje „diskriminácia na základe pohlavia a označuje formy znevýhodňovania a útlaku žien na základe ich príslušnosti k ženskému pohlaviu." Pýtam sa: Nie sú (pri prenesení na mužský svet) termíny androcentrizmus a falocentrizmus tak trochu sexistické?

Mužskosť a ženskosť je dvojica termínov, ktoré však glosár výhradne používa v poradí ženskosť a mužskosť, aby som uviedol do praxe svoju tézu o antipozíciách feminizmu. Náramne úzke je definovanie tejto dvojice: Ide o „súbory sociálnych charakteristík, ktoré vypovedajú o tom, čo je to byť „ženou" alebo „mužom" v danom historickom a kultúrnom kontexte." Redukcia definície nie je v jej stručnosi, ale v tom, že ide len o sociálne charakteristiky. Veľavravné sú i úvodzovky, do ktorých sú pojmy muž i žena vkliesnené. Definícia mužkému a ženskému amputuje psychologické aspekty. Takže, ak sa v glosári hovorí o ženskom a mužskom, majú tu na mysli týchto okýptencov. Tu takmer súhlasím s pojmom sociálny konštruktivizmus, i keď by som ho vzhľadom na amputačné ašpirácie nazval skôr sociálnym dekonštruktivizmom.

Vzápätí mi však nedá svoj novopečený termín nezmeniť na sociálny deštruktivizmus, pretože som prešiel na heslá týkajúce sa rodiny. Čujme teda. „Pojem dvojitá/trojitá záťaž vyjadruje skutočnosť, že ženy sú platenými pracovníčkami, a zároveň vykonávajú neplatenú prácu v domácnosti ako manželky a/alebo matky. Označuje prácu, ktorú spoločnosť očakáva od žien v rámci produktívnej a reproduktívnej činnosti (dvojitá záťaž), prípadne sociálnej činnosti (trojitá záťaž). Koncept dvojitej záťaže žien implicitne predpokladá, že primárnym miestom zaťaženia žien je súkromná sféra a že toto zaťaženie sa zdvojnásobuje, ak žena participuje na verejnej sfére ako zamestnankyňa, dobrovoľníčka, aktivistka a pod." Za túto neúmernú záťaž nechcú mať feministky zaplatené, ale aby sa mohli realizovať vo verejnej sfére, chcú jej byť zbavené. Každý to takto môže urobiť, pestovať si kariéru a polievať svoje profesionálne ja a nie je v tom nič zlé (a opäť, nepotrebujeme na to žiadny feminizmus ani rodovú rovnosť). Len nesmie mať rodinu, prípadne môže mať nanajvýš jedno dieťa, pretože, ako každý psychológ vie, deťom sa treba venovať a preukazovať im opateru, nehu a lásku a vonkoncom nie je dostatočné robiť to hodinu denne, zvlášť, kým sú ešte malé. Je pritom jedno, či dieťa vychováva muž alebo žena, zásadné je to, aby bol rodič k dispozícii. (Sám som už odmietol desiatky stretnutí, filmovaní a verejných diskusií kvôli tomu, že som chcel byť so svojimi deťmi. A blogy píšem zavčas ráno, kým ešte spia.) V čase dojčenia (ak je možné) to však jednoducho nemôže byť nikto iný, ako žena. Myslím si, že o priaznivom pôsobení dojčenia na vývoj dieťaťa je dostatok dostupných údajov.

Familizmus je „podriadenie záujmov a potrieb jednotlivých členov a členiek rodiny rodine ako celku; familizmus môže byť základom štátneho sociálneho zabezpečenia, ktorého podoba a dopad závisí od prijatého chápania rodiny, zväčša však vedie k potláčaniu individuálnych práv." Tu vidno individuálnu frustráciu feministiek alebo frustráciu, s ktorou sa kolektívne identifikovali. Rodina totiž potláča ich práva... V každom životaschopnom a dynamickom spoločenstve existuje krehká rovnováha medzi potrebami a nárokmi jednotlivcov a potrebami a nárokmi spoločenstva, ktoré si nárokuje na ich nároky, aby mohlo byť udržiavané a aby mohlo rásť. Samozrejme, že rodina nie je výnimkou. Prílišný individualizmus vedie takmer vždy k rozpadu rodinných väzieb, to ako psychiater bez problémov kdekoľvek úprimne vyhlásim. Rovnako však bez okolkov dodám, že to platí nielen o matkách, ale aj o otcoch. Práve individualizmus vedie k absencii otcov a psychickým následkom na ostatných rodinných členoch. Prekvapuje ma, že sa k takémuto individualizmu aj niekto hrdo hlási. Keby formulovali svoj familistický neologizmus trochu inak, napríklad, že ide o neúmerné podriadenie sa, dusiace vlastný rozvoj osobnosti, vtedy by som ho akceptoval. Inak v tom nevidím nič, len sociálny deštruktivizmus, ktorý som spomínal.

Cením si, že feminizmus aspoň z pojmu rodiny neamputoval psychologické reálie a že sa tu (ako inak bežne zvykne) nedištancuje od biologického, takže sa tu kupodivu hovorí o bio-psycho-sociálnej skupine.

„Vo feministickom chápaní  sa kladie dôraz na skutočný obsah vzťahu muža a ženy a pojem rodina sa považuje za abstrakciu zaťaženú symbolikou heterosexizmu a protirečeniami, ktoré ju robia náchylnou voči účelovému zneužívaniu, napr. zo strany politikov a političiek." Tu už je poradie jasné: politikov a političiek. „Podľa feminizmu sú tradicionalistické definície v praxi vylučujúce a reflektujú hegemonistické záujmy.

Feministické námietky vyvrátili mnoho tradicionalistických pohľadov na rodinu tým, že dokázali, že moc a útlak môžu pôsobiť aj v rámci rodiny, najmä vo väzbe na rod a vek, že členovia rodiny môžu vnímať tú istú udalosť rôzne, že každá monolitická predstava rodiny ignoruje význam triedy, kultúry, národnosti a rasy, veku, rodu  a sexuálnej orientácie, že glorifikácia charakteristík rodinnej harmónie z minulosti je neopodstatnená a že rodiny treba chápať v rámci širšieho sociálneho a ekonomického kontextu. Glosár sa primárne venuje násiliu na ženách (violence against women), o násilí na deťoch a senioroch sa zmieňuje len okrajovo. Násilie v rodinách je známe po celú históriu ľudského rodu a nepochybne ide (čo do otvorenej agresie) väčšinou o násilie zo strany mužov. Nejde o žiadny objav feminizmu, ide o smutnú realitu pretrvávajúcu aj do dnešných dní. Napriek tomu a práve preto nemôžeme brať rodinu ako niečo abstraktné, ale naopak, vrcholne konkrétne, ako dielo, ktoré nie je dopredu ukončené, ale na ktorom pracujeme celý svoj život. Ideál rodinnej harmónie nemá byť minulosťou. Podľa mňa by mal byť stále našim vysokým cieľom. Kto totiž nehľadí vyššie, než na seba a na svoje spoločenské odznaky, je úbohým človekom, čo chce viac získavať ako dávať.

Neplatená práca (unpaid work) ako práca, ktorá nie je finančne odmenená, je odrazu nárekom, niečím navyše, niečím, čo uberá človeka o neho samého. A pritom to je všetko naopak. Čím viac vykonáme bez zištnej motivácie, tým viac sa nám vráti, tým väčšie mosty staviame smerom k druhým a tým väčšmi sme ľuďmi. To je tá humanita, o ktorej som písal v úvode a ktorú sa niektorí snažia prikryť dáždnikom, aby ju ochránili a pritom ju kúsok po kúsku rozoberajú a púšťajú riekou histórie ako niečo, čo patrilo minulému veku.

 

(Poznámka: Glosár ako webový portál pripúšťa opravy a zmeny textov, preto len na okraj uvediem, že všetky citácie v článku sú ku dňu 12.10.2013).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?