Vianoce sú state of mind

Autor: Michal Patarák | 22.12.2013 o 13:17 | (upravené 29.12.2013 o 6:48) Karma článku: 18,88 | Prečítané:  3418x

Chvíľka z predvianočného nakupovania v potravinách. Značne nervózny chlap na konci šoru zahlási: „To sa skôr dočkám smrti, ako toho, že sa dostanem na rad!" Predavačka na to promptne: „Tak ste mali čakať doma!" Ale doma by to zrejme nebolo ono. V kníhkupectve zas stojím za pánom, ktorý nedáva svojmu synovi zrovna najlepší príklad. Podráždenosť z davu prejavuje každým svojím pohybom. Zrazu sa stane niečo fatálneho. Upachtená predavačka opustí svoju pozíciu pri pulte. Pán sa rozkrikuje, že kde je nejaká náhrada, že prečo nič nepovedala, kde sa podela komunikácia, že ako dlho tu bude musieť trčať a čo teraz máme my všetci v rade robiť. „Nič. Musíme len čakať", znela moja, neviem či pochopená, psychiatrická intervencia. Seňor opúšťa kolónu a dravo sa včleňuje do iného konvoja. Predavačka je onedlho na svojom vyhriatom miestečku a ja si z obchodu odnášam svoj knižný darček ako prvý. Pánko zas len zazerá.

Klaňanie troch kráľovKlaňanie troch kráľovEdward Burne-Jones

Na každom kroku počuť zvláštne veci, ktoré potom rušne cvendžia v ušiach. „To je zase všade ľudstva, to sú znova na nervy sviatky!" „Ledva žijem!" „Čo sú to za Vianoce bez snehu?" Nestíham piecť, ani okná som neumyla!" „Neviem, čo im mám kúpiť, dostanú peniaze do obálky..."

Ako šelmy sa pazúrmi zachytávame o vonkajšie znaky a udalosti a čakáme, že vianočné čaro do nás vstúpi sťa medík do sklenenej nádobky. Čo? Je snáď príliš hustý, že sa nám to takto nedarí?

Hovoríme o pokojných sviatkoch a prajeme ich druhým. Ale pokoj nepadá z neba ako nemý sneh. Pokoj si musíme vytvoriť, musíme vedieť ako naň. Pokoj je prácou, je umením, je odvetvím ľudskej duševnej tvorby. Neprichádza prianím, ani lusknutím palca o prostredník.

Ak chceme pokoj a radosť, tak si ich vytvárajme. Ak chceme úsmevy, tak sa smejme.

Lebo Vianoce sú stavom mysle.

Skúsme na to ísť cez nás samých. Nechajme si láskou rozbúšiť srdce a precíťme, koľko pier čaká cez tieto sviatky na naše bozky a koľko náručí na naše objatia. Potrápme sa s tým, čo by mohlo našich milovaných potešiť. Aj nás to potom rozradostní. Peniaze do obálky nech sú len skutočne poslednou možnosťou. Ako v medicíne operácia.

A vážme si tých, čo na nás z blízkosti dýchajú ako maštaľné zvieratká na Jezuliatko. Na druhý rok tu už nemusia byť s nami.

V každom z nás je tá padajúca vianočná hviezda. Ponáhľajme sa, aby sme ju v tých druhých stihli. Veď svieti len raz do roka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?