Mnohoraké druhy prázdna

Autor: Michal Patarák | 5.6.2014 o 5:17 | (upravené 16.10.2014 o 18:23) Karma článku: 10,93 | Prečítané:  2668x

Existuje veľa druhov prázdna. Prázdno nie je vždy len jednoducho prázdnom. Má rôzne kvality. Môže ísť o prázdnotu nudy, o prázdnotu depresie alebo tiché prázdno pred samovražedným skutkom, v ktorom sa svet ozýva človeku tak, že ho už viacej nechce počuť. Poznáme prázdno pri depersonalizácii, teda pri pocitoch odcudzenia od seba samého, či derealizácii, pocitoch odcudzenia od vonkajšieho sveta. Môže ísť o prázdno, v ktorom sa zastaví čas v rámci intoxikácie, či prázdno psychotického bludu, v ktorom je pacient presvedčený, že má vysaté všetky vnútornosti alebo dokonca že už neexistuje. Takéto prázdna si žiadajú psychiatrickú diagnostiku a v tesnom závese napokon i psychiatrickú liečbu. 

Mám možnosť dotýkať sa v druhých ľuďoch prázdnej motivácie pri takzvanom amotivačnom syndróme alebo emocionálneho vyprázdnenia pri postraumatickej stresovej poruche. Prázdno životnej krízy, v ktorej nevieme ako ďalej, ktorým smerom sa vybrať, je však zásadne iného druhu. Pocit životného prázdna, o ktorom hovorí Frankl ako existenciálnej alebo noogénnej neuróze, je zas niečím odlišným, niečím, čo zúfalo čaká na svoje naplnenie. Camusovský pocit absurdnosti a paradoxnosti, teda v konečnom dôsledku nezmyselnosti života, je tiež prázdnom svojho druhu. Bol to práve Albert Camus, ktorý povedal, že jediným skutočným filozofickým problémom je samovražda. A potom môžeme hovoriť o istej tendencii k pocitom prázdnoty, o akoby naučenom prázdne a o plochom životnom štýle. Prázdno po opustení blízkym človekom je obzvlášť bolestivé. Môže byť aj plodné prázdno. Niečo ako ticho pred búrkou, keď sa človek bez tvorivých myšlienok cíti ako vysatý a potom je odrazu pokropený inšpiráciou (to hovorím aj ako bloger:-). Odlišné prázdna môžu vyjadrovať aj odlišné metafory použité v reči. Iné je prázdno vesmírneho vákua, iné keď sa jedinec cíti ako vyprázdnená škrupinka, mŕtva schránka a zase inakšie pristupujeme k tomu, kto sa vníma ako prázdna škatuľa tesne pred naplnením. Prázdno je však väčšinou miesto (ba niekedy akoby ani nebolo miestom, ako by bolo len chybou v časopriestore) bez ľudí a bez emócií, akoby by bolo len chladnou a sterilnou bublinou.

Život ako dobrodružstvo

G. Kenneth West vo svojej knihe Dobrodružstvo psychického vývoja upozorňuje na ľudí, ktorí nikdy neokúsili slaný vietor morí, pretože sa s nimi nikdy nedostaneme preč z pobrežnej plytčiny. Na akúkoľvek životnú krízu môžeme totiž zareagovať ako na hrozbu, teda tak, že sa utiahneme do svojich bezpečných (ale treba povedať, že často aj poriadne nudných) stojatých vôd, alebo ako na výzvu, teda tak, že sa vydáme na plavbu do nových morí, do neznáma. O kritické body v našich životoch, v ktorých máme možnosť preveriť dobrodružnosť svojej povahy, skutočne nie je núdza. Ak ideme napriek ťaživým momentom dopredu, dávame sa na objavovanie nových častí svojho osobného sveta. To, čo nám však v plavbe životom bráni ísť ďalej, do nepreskúmaných oblastí a k ďalším výzvam, je strach.

Fritz Riemann v knihe Základné formy strachu hovorí, že každý typ osobnosti pociťuje strach z niečoho iného. Nebojsa z rozprávky by bol teda podľa Riemanna ťažkou osobnostnou anomáliou. Lebo báť sa je ľudské. Dokonca možno každého jedinca podľa druhu strachu do určitého osobnostného typu aj elegantne zaradiť.

Človek so schizoidnými črtami má strach zo straty svojho Ja. Preháňa inak zdravú tendenciu byť jedinečným indivíduom, obáva sa, že bude druhými zahltený, či pohltený. Depresívna osobnosť prežíva naopak odovzdanosť. Bojí sa sebarealizácie a lipne na druhých. Jedinec s obsedantnými črtami obľubuje stálosť a jeho nočnou morou je akákoľvek zmena, kým hysterická osobnosť miluje zmenu a desí sa stálosti a všednosti. 

Všetci teda máme nejaký strach. Nie všetci sme však zbabelci, ktorí v ňom ostanú visieť, respektíve, ktorí sa nepohnú z plytčiny. Tí so srdcom hrdinu sa vydajú na dobrodružnú plavbu. A práve na nej sa skutočne žije, nielen prežíva. Byť hrdinom pritom nie je niečím vzdialeným a nedosiahnuteľným. Chce to len prijatie toho, akí sme a vôľu odraziť sa ďalej. 

Kvalitné vzťahy

Dobré a kvalitné vzťahy nás chránia pred životnou nudou, pred pocitmi prázdna a pred pasivitou obyčajného prežívania. Podľa Sternberga musí mať vzťah tri zložky, aby bol naozaj vzťahom:

I. Intimita. Je emocionálnou zložkou vzťahu. Je to pocit pripútania a blízkosti k druhému človeku, s ktorým tvoríme pár.

II. Vášeň. Je motivačným komponentom vzťahu, to, čo v nás vírivo dvíha túžbu dotknúť sa druhého človeka a byť s ním v blízkom telesnom, ale i duševnom kontakte.

III. Angažovanosť (oddanosť) je kognitívna vzťahová zložka. Je to schopnosť vytrvať vo vzťahu napriek prekážkam a schopnosť postaviť sa za výrok: milujem ťa. V krízovom momente vzťahovo angažovaný človek povie: neboj, nejako to spoločne zvládneme. V tomto prvku vzťahu rezonuje aj zmysel pre povinnosť, zodpovednosť za život a prežívanie druhého človeka. 

Vo všetkých troch spomenutých zložkách je však potrebná istá guráž. Pre plný život je podľa mňa zásadnou vlastnosťou odvaha, respektíve schopnosť alebo odhodlanie prekonať svoj strach. Dobrou správou je, že kto ju nemá, ten si ju môže pestovať (v praxi ale nepoznám nikoho, komu by naozaj úplne chýbala). Jediné, čo naozaj potrebuje, je len odhodlanie vyskúšať to, či ono.

Na adekvátnu odvahu v živote však človek musí zvládnuť aj niekoľko zásadných až prelomových období, ktoré Erik Erickson trefne pomenováva ako nasledovné konflikty:

I. Dôvera verzus nedôvera.

II. Autonómia verzus pocit hanby.

III. Iniciatíva verzus pocit viny.

IV. Pracovitosť verzus inferiorita.

Všetky prebiehajú v skorom detstve a podrobnosti o nich si nájdete v psychologických knihách. Vývoj však prekonaním týchto konfliktov nekončí. Carl Gustav Jung hovorí o vývoji jedinca ako o celoživotnom deji. Je to individuačný proces, v ktorom sa človek stáva vlastne len tým, kým skutočne a plne je. Rozširuje seba samého o to, čo nachádza sám v sebe a čo mu predtým v jeho vedomom prežívaní podivuhodne unikalo. Nemusel napríklad vedieť, že niekde v zadnej časti jeho bytosti bol celý čas odvážny a smelý. Začína si uvedomovať svoj tieň, teda oblasť psyché, ktorá je obvykle neprístupná   vedomej časti osobnosti a ktorá voči nej plní kompenzačnú funkciu. Tieň je odvrátená strana nás samotných a jeho integrácia, teda objatie našej druhej nevedomej polovičky, je dôležitou súčasťou nášho zrenia. Nebojme sa poznať, čo sa v ňom skrýva.

Teória do praxe

Celú tú predchádzajúcu teóriu spomínam kvôli hlbšiemu pochopeniu pocitov prázdna, ktoré človek môže v živote zažívať. Na rozdiel od prvého pohľadu na prázdno tak zisťujeme, že je to komplexný problém. Že je napríklad značná odlišnosť medzi prázdnom nudy, prázdnom zúfalstva, prázdnom po deštruktívnom čine, prázdnom utrpenia a depresívnym prázdnom. Prázdno je však v istom zmysle aj napätím k naplneniu a naplnenie je niečo, čo človek nemá automaticky, ale čo si musí zaslúžiť. Lebo práve on sa počas svojho života neustále niečím plní. Čím žije a čo robí, to ho aj utvára vo vnútri. Je to proces, ktorý má príslušné vývojové siločiary. To, že sa človek cíti prázdny, sa neobjaví znenazdajky. Naopak, tento pocit má svoje antecedenty, po ktorých je vhodné hlbšie pátrať.

Človek, ktorý nebol v minulosti primerané milovaný, vstupuje do života s veľkou emocionálnou dierou (štádium dôvera verzus nedôvera). Jej výplňou je práve iba prázdno. Je to hladujúca čierna diera vo vnútri neho, ktorá túži po láske a deformuje jeho vzťahy s okolím i so sebou samým.

Prázdno sa môže objaviť i po tom, čo sa človeku nepodarí zrealizovať niečo, v čo sníval alebo o čo osobitne usiloval. Nastane chvíľka sklamania, frustrácie, okamih prázdna, cez ktorý sa však môže preniesť ďalej. Len nesmie ostať prilepený na vlastnú niekdajšiu predstavu a musí zareagovať na vzniknutú krízu ako na výzvu. Najďalej dôjde ten, čo najviac zápasil sám so sebou, píše Exupéry v Citadele.

Potreby a potreba zmyslu

Abraham Maslow tvrdil, že potreby ako sebanaplnenie a sebarealizácia je možné saturovať len vtedy, keď máme naplnené tie základné, biologické a fundamentálne potreby, ako je jedlo, bezpečie, tekutiny, energetické rovnováha, či spánok. Je autorom známej pyramídy potrieb. Túto pyramídu však obrátil naruby Viktor Emanuell Frankl, ktorý zas poukazoval na to, že základnou potrebou je potreba zmyslu. Aby sme žili zmysluplný život, aby sme robili dobro a boli dobrí. Čiže nejde len o to pestovať hedonické skúsenosti, čo je aristotelovská ηδονία, teda rozkoš, potešenie a slasť, ale žiť aj zmysluplný a rozumom vyvážený život, teda to, čo  Aristoteles označuje ako εύδαιμονία. V dnešnej dobe ľudia siahajú po rozkošiach a príjemných podnetoch, z ktorých každému chcú povedať svoje áno. Bohužiaľ, práve tento večný kolobeh slasti a jej nespokojného uspokojenia je stále len nekonečným otáčaním sa v jednom kruhu a ničím viac. Všetka slasť chce večnosť, povedal  Friedrich Nietzsche. Hovorí vlastne o tom, že slasť v zásade nemožno ukojiť. Ľudia cítia, že tu musí byť aj niečo iné, niečo, čo nie je okamžitou slasťou, čo však človeku dáva isté smerovanie a čo ho uspokojuje omnoho hlbšie. A to je život, ktorý by som označil ako život správny. Má svoj cieľ, smer, svoje naplnenie, svoj zmysel, je v spojení s ostatnými ľuďmi a dokonca je tu aj pre nich. Nielen sám pre seba, pretože práve taký život sa ocitá v izolácii a v strate spojenia, pre ktoré je človek akoby dizajnovaný. A v strate spojenia prichádza to, o čom na tomto mieste premýšľame: prázdno. Použitím internetovej metafory je taký človek doslova offline

Sebahodnota

S vývojovými líniami súvisí aj pocit sebahodnoty, ktorý sa vyvíja i na základe toho, ako sme boli ako deti za svoje drobné výkony ocenení a ako sme boli milovaní. Ak sa niečo nepodarí človeku, ktorý nemá dostatočnú sebadôveru, ľahko prepadne prázdnu a pocitu nezmyselnosti. Hovoríme o narcistickom zranení narcistickom smútku, ktorý v extrémnych prípadoch môže vyústiť až do samovraždy.

Pocit sebahodnoty sa dá získať aj zameraním na výkon. Muž alebo žena tak len pracuje a pracuje a pomaly už nevidí žiadnu inú oblasť vo svojom živote, iba prácu. Vyššie som písal o práci na sebe, ktorá je pre vývoj jedinca zásadná. To však výkonovo zameraný človek nestíha. Jeho výkon je vonkajší, snáď aj okamžite viditeľný a ocenený. Nie je vnútornou hodnotou, ale zvonka prilepeným uspokojením a chlácholením jeho neistého Ja. Takého človeka si pocity prázdna isto iste počkajú. Záleží teda aj na tom, v čom je naša hodnota. Jej labilný zdroj labilizuje, jej stabilný zdroj stabilizuje.

Dieťa sa učí milovať seba samé od rodičov, ktorí by ho mali milovať nepodmienene. Ak sa mu však nedostáva toľko lásky, koľko potrebuje, skrýva sa do seba. Nevrastá do skutočných vzťahov, ale uzatvára sa pred nimi v nádhernej izolácii, ako to spomína Heinz-Peter Rohr, teda do stavu, kedy je pre seba samého ideálom. To už je narcistický problém, ktorý vytvára priepasť medzi človekom a okolitým svetom, ľuďmi, ktorí ho obklopujú.

Každý by mal nájsť svoju vlastnú hodnotu a hľadať ju najmä sám v sebe, vo svojej existencii, nielen v tom, čo urobí a už vôbec nie iba v tom, ako ho hodnotia druhí.

Navigácia proti prázdnu

Nejde však len o odvahu, ale aj o cieľ. Človek by sa mal v živote pohybovať po istých súradniciach. Je to podobné ako v GPS. Do navigácie predsa nezadávame, kde sa nechceme dostať a čomu sa chceme vyhnúť. Zadávame cieľový bod a potom k nemu smerujeme, snažíme k nemu bezpečne dôjsť. Podobné to je v živote. Potrebujeme mať cieľ a keď ho nemáme, musíme si ho jednoducho určiť, stanoviť. Netreba sa orientovať tým, čo chcem odstrániť, ale tým, čo chcem získať. Netápme v tme, lebo len svetlo odstraňuje tmu. Choďme za tým, čo chceme, nasledujme svoje túžby. Prázdno nikdy neodstránime tým, že sa ho budeme chcieť zbaviť, ale len tým, že sa ho budeme snažiť niečím naplniť

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?