Ako je to teda s tými desiatimi percentami?

Autor: Michal Patarák | 22.7.2014 o 7:19 | (upravené 22.7.2014 o 19:03) Karma článku: 13,85 | Prečítané:  7527x

16.7.2014 uverejnilo SME rozhovor so zaujímavým človekom, Braňom Ondrášikom. Zaujímavým nie preto, že je gay, ale preto, že o tom dokáže verejne a bez obalu hovoriť, čo v našom kultúrnom prostredí nie je vôbec jednoduché. Napokon, sám to v interview opisuje. Čo však viacerým od tohto rozhovoru vŕta v hlave je to, že Ondrášik tvrdí, že homosexuáli tvoria 10% spoločnosti, čo obhajuje aj vo svojom blogu. Odvoláva sa pritom na štúdiu Alfreda Kinseyho, publikovanú v roku 1948. A práve na ňu by som sa teraz chcel v tejto veci zamerať. 

V prvom rade musím vysvetliť, že výskum sa môže realizovať rôznym spôsobom. Sexuálny výskum (sex research) je pomerne novým vedným odvetvím, ktoré na svet uviedol práve Kinsey so svojimi spolupracovníkmi. Výskum sa môže robiť napríklad ako séria rozhovorov (interviews), alebo formou dotazníkov (questionnaires), ktoré jednotliví respondenti vypĺňajú. Kľúčový je napokon charakter vzorky týchto respondentov, pretože od nej práve do značnej miery závisia výsledky. Vzorka by mala byť náhodná (random survey), teda taká, že nedošlo k nejakým vopred učineným manipuláciám, aby mohol byť prieskum reprezentatívny (representative survey).  

Ako je to teda s Kinseyho správou? Ide o množstvo zistení na americkej populácii, ktoré sa týkajú sexuálneho správania mužov a žien. Prieskumy publikoval KinseyPomeroyomMartinom v roku 1948 v knihe The Sexual Behavior in the Human Man a v roku 1953 v diele The Sexual Behavior in the Human Female. Ak sa odvolávame na výsledky štúdie z roku 1948, musíme si byť vedomí niekoľkých zásadných momentov:

1. Štúdia sa týka len mužov, nie celej populácie. Je pritom založená na rozhovoroch s 5300 mužmi. 

2. Jej cieľom nie je sexuálna orientácia, ale sexuálne správanie, čo je značný rozdiel. Teda, výsledky jednej časti výskumu nám hovoria o homosexuálnom správaní, nie homosexuálnej orientácii. Kinsey sa totiž nepozeral na sexuálnu orientáciu ako na nemennú a stálu charakteristiku, ale ako na dynamický parameter, ktorý má tendenciu meniť sa časom, ale aj prostredím, v ktorom sa jedinec pohybuje. Homosexualita podľa neho teda nie je fenomén, ktorý u jedinca buď je alebo nie je prítomný (all-or-none problem), ale existuje tu široká škála prechodových možností.

3. Vzorka nebola pre vtedajšie USA vôbec reprezentatívna. Tvorili ju bieli dospelí muži, prevažne protestanti, žijúci skôr v mestskom prostredí.   

4. Štúdia je značne skreslená ochotou dobrovoľníkov, čo je takzvané volunteer bias. Nie každý bol totiž ochotný rozprávať sa s výskumníkmi o detailoch svojho intímneho života. Jej veľkú časť tvoria napríklad väzni a mužskí prostitúti, čo značne narúša reprezentatívny charakter vzorky a čo svojho času kritizoval John Turkey (napríklad tým, že traja náhodne vybratí ľudia sú podľa neho viac reprezentatívni, ako 300 respondentov v Kinseyho vzorke).

Stačí, ak si uvedomíme týchto pár skutočností, a hneď budeme k desiatim percentám pristupovať inak. Ešte sme však neskončili.

Kinsey vytvoril škálu (Kinsey scale), na základe ktorej sa zisťovala príslušnosť skúmaných jednotlivcov k siedmim skupinám:

0. Výlučne heterosexuálni jedinci.

1. Prevažne heterosexuálni jedinci, len výnimočne homosexuálni v správaní.

2. Prevažne heterosexuálni jedinci, ale viac ako len výnimočne homosexuálni v správaní.

3. Jedinci s približne rovnakým podielom homosexuálneho a heterosexuálneho správania.

4. Prevažne homosexuálni jedinci, ale viac ako len výnimočnými heterosexuálnymi kontaktmi. 

5. Prevažne homosexuálni jedinci, ktorí sú len výnimočne heterosexuálni v správaní.

6. Výlučne homosexuálni jedinci.

Ak by nás zaujímal výskyt homosexuality v spoločnosti v zmysle, ako sa na ňu pozeráme a ako o nej často diskutujeme (teda v zmysle výlučne homosexuálnej orientácie), tak by sme sa sústredili len na jedincov v šiestej skupine, aj to samozrejme s prihliadnutím na zmienené nedostatky štúdie. 10% skúmaných jedincov patrilo do piatej a šiestej skupiny, pričom 8% do šiestej. Avšak, výlučne homosexuálne sa prejavovalo týchto 8% v určitom časovom okne, konkrétne najmenej tri roky v období medzi svojim 16. a 55. rokom života. Ak by sme nebrali do úvahy homosexualitu za daných časových podmienok, ale len celoživotnú a výlučnú homosexualitu, výsledok by bol 4%. Teda 4%, na ktoré sme bežne pri uvažovaní nad fenoménom homosexuality zvyknutí.

Článkom nemierim proti Ondrášikovi, naopak, rozhovor s ním mi je sympatický, ako som naznačil aj v úvode. Problém však mám s tým, že verejnosť mohla byť uvedená do omylu a v tomto konkrétnom prípade si naozaj myslím, že sa tak stalo. Ondrášikovi je jedno, aký je presný podiel homosexuálov v spoločnosti, chce len poukázať na to, že je ich veľa. Konkrétny počet ale nie je dôležitý pre aktívnu toleranciu a prijatie našich inak-orientovaných spoluobčanov. To by podľa mňa malo byť dokonca nezávislé od nejakého numera. V záujme pravdivých údajov, a v mojom prípade aj trochy vedeckého myslenia, som však pokladal za povinnosť zverejniť to, čo si o Kinseyho štúdie myslím ja. A myslím si presne to, čo napríklad Ivo Procházka v českej učebnici Sexuologie. Že Kinseyho škála je vhodná, pokiaľ vôbec, skôr na zisťovanie výskytu homosexuálneho správania, než homosexuálnej orientácie

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?