Chatrč a otázky okolo reality zlého.

Autor: Michal Patarák | 20.9.2014 o 13:47 | (upravené 21.9.2014 o 22:12) Karma článku: 11,91 | Prečítané:  5413x

V psychologickej časti predchádzajúcej reflexie o zle sme dospeli ku konštatovaniu, že (medziľudské) zlo je intrapsychický fenomén, ktorý má zdroj v každom z nás. Ak pôvod zla pripisujeme iným (druhým ľuďom, pokušeniu, diablovi), ignorujeme jeho špecificky ľudský charakter a externalizujeme ho. V teologickej časti som si dovolil analyzovať knihu Jób ako svojbytný biblický spis s uzavretým posolstvom. Výsledkom bolo pár metafyzických paradoxov, z ktorých najdôležitejší pre hlavnú tému bol ten, že zlo utrpenia nemá žiadny zmysel samo o sebe. Môže ho získať len následne, keď mu človek nejaký zmysel naštepí. Aktuálny článok je len krátkym intermezzom, kým sa opäť neponoríme hlbšie do psychologických vôd. Potrebujeme totiž preveriť samotnú realitu zlého. Ako mostík nám poslúži v kresťanskom prostredí známa a obľúbená kniha Chatrč.   

Chatrč Williama Paula Younga

Chatrč je bestsellerom, ktorý aj po svojom uvedení na náš trh spôsobil vcelku pozitívny ohlas. Jednou z kľúčových myšlienok diela je, že väčšina našich bolestí pramení zo vzťahov, tak, ako aj väčšina našich uzdravení. Hlavným hrdinom je Mack, ktorému neznámy muž unesie počas výletu dcéru a napokon ju zavraždí v lesnej chatrči. Mack tak prežíva niečo vskutku jóbovské a jeho obrovské utrpenie je ranou, ktorej krvácanie sa mu nedarí zastaviť. Pod ťarchou oloveného smútku sa hrbí pri všetkom, čo robí. Starý dobrý a úprimne veriaci Mack je preč. Príbeh však nadobúda zásadnú teologickú podobu až vtedy, keď sa Mack sám vyberie na hrozné miesto vraždy. Navštívi chatrč. Či má halucinácie, či vízie, či zažíva vpád duchovnej skutočnosti, to nevieme. V chatrči sa mu však zjaví Boh, s ktorým tam zažíva celý víkend. Práve tam prebehne niečo, čo by som nazval uzdravenie vzťahu s Bohom, prijatie dcérinej smrti a dokonca predtým nepredstaviteľné odpustenie ukrutnému vrahovi - odpustenie, pri ktorom konečne vo svojich myšlienkach pustí jeho krk zo zovretia.

Je jasné, prečo spomínam toto dielo. Tiež lúšti zmysel utrpenia, podobne, ako stará biblická kniha Jób. Na rozdiel od nej je však prežívanie bolesti v Chatrči vykreslené psychologicky realistickejšie. Vo svojom spirituálnom vrchole dokonca umožňuje aj iný pohľad na osobné zlo utrpenia. Vrchol však nie je pre každého. Ostáva vrcholom pre nemnohých, hoci inšpirujúcim. V ňom nám autor knihy ponúka vysvetlenie, že to, čo my vidíme ako chaos, Boh vidí ako fraktál, teda ako usporiadaný a harmonický útvar. Búrime sa proti zlu, lebo jednoducho nevidíme za roh. Toto je však vysvetlenie ad acta. Nechápeš, preto nerieš. Ak však chceme niečo pochopiť, riešiť musíme. Vlastne to mnohokrát ide samo.

Interpretácia dobra a zla je v knihe veľmi pôvabná, staviam sa k nej však zásadne kriticky. Skrátene ju možno uviesť takto:

Dobro a zlo sú len jazyk. Dobré možno ľahko vymeniť za zlé. Sú hodnotené len ľudsky a subjektívne. Za dobro sa považuje, keď má človek príjemný pocit, keď sa mu niečo páči alebo sa cíti bezpečne, za zlo, keď pociťuje bolesť a keď sa mu berie to, na čom mu záleží a čo je pre neho dôležité. V dobre a zle sa ľudia hrajú vo svojej nezávislosti na Boha a nepotrebujú ho k tomu, aby si tvorili svoje zoznamy toho, čo je dobré a čo zlé. V skutočnosti je však medzi dobrom a zlom vzťah ako medzi svetlom a tmou. Zlo je len neprítomnosťou dobra, tak, ako tma je absenciou svetla.

To, čo sa nám tu ponúka, je vlastne relativita dobra a zla. Že my ani nevieme, čo to dobro a zlo vlastne je (opäť v duchu „nechápeš, preto nerieš“). Že sú to len slová na označenie reality, že dokonca zlo je len nedostatkom dobra, čo je mimochodom tvrdenie, ktoré sa objavuje už v antike a v kresťanskom staroveku. William Paul Young upiera zlu skutočnosť, lebo ho vysvetľuje len ako nedostatok inej skutočnosti, teda dobra.

Skúste ale v mysli povedať vyholeným, nahým a biednym obetiam tlačiacim sa v plynovej komore kdesi v koncentračnom tábore, že tie hrôzy a muky, čo zažívajú, nie sú skutočným zlom, že je to len nedostatok dobra. Bol by to výsmech do tvárí plných utrpenia.

Vo svojich ďalších zamysleniach sa však nemienim strastiam vysmievať, ani sa nebudem snažiť existenciu zla ospravedlňovať chladnou dogmatikou alebo nejakou jednoduchou myšlienkovou skicou. Zlo je reálne, i keď nie v zmysle jednoduchej ontologickej reality (teda napríklad ako objekt, ktorý by sme mohli bez problémov skúmať tak, ako hrušku odtrhnutú zo stromu). Ale takú realitu nemajú ani iné komplexné fenomény, napríklad láska, čo nás však od ich rozboru vonkoncom neodrádza. 

(Na pokračovanie...)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?