Násilnosť islamských radikálov v kontexte davovej psychológie

Autor: Michal Patarák | 24.9.2014 o 13:54 | (upravené 12.1.2015 o 4:51) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  1807x

Znepokojujúce správy o vražednom správaní islamských radikálov a rôznych teroristických skupín skôr narastajú, než by ich ubúdalo. V súvislosti s tým vzrastá aj naša potreba porozumieť tomu, čo sa vlastne v islamských kruhoch na východe deje. Čo ich agresiu podmieňuje, čo ich tlačí k nepriateľským a antisociálnym formám správania? Na tomto mieste neponúkam globálnu analýzu tohto nesmierne pálčivého a nebezpečného fenoménu, skôr sa naň chcem pozrieť len z istého uhlu. Ako odrazový mostík mi pritom poslúžia javy známe zo psychológie davu.  

Charakter davu úžasne opísal Le Bon. Existujú myšlienky alebo pocity, ktoré sa objavujú či premieňajú na skutky len v jedincoch, spojených do davu. Dav je akoby prechodnou kolektívnou bytosťou, skladajúcou sa z rôznorodých prvkov, ktoré sa na okamih spojili presne tak, ako bunky zložitého organizmu. Hoci sú každá iná, spojením získavajú nové funkcie. Splynutím s davom človek získava i novú funkčnosť. Podľa charakteru tejto funkčnosti môžeme hovoriť o davoch sympatických, prosociálnych, ale aj slepých, fanatických, či nebezpečných.

Bez davu by nebolo náboženstva (bola by len viera), bez davu by nebolo ani islamských radikálov. Islamský fundamentalizmus by sme teda mohli chápať aj ako zvláštnu kapitolu davovej psychológie.

Sigmund Freud Le Bonove postrehy komentuje v diele Davová psychológia a analýza Ja. Pre súčasnú dobu je to podľa mňa jeden z najužitočnejších psychoanalytických spisov vôbec. Hovorí sa tam o tom, ako sa v dave stiera rôznorodosť jedincov a stmeľuje sa len to, čo majú spoločné, i o tom, ako je dav nezodpovedný a anonymný, preto v sebe jeho členovia uvoľňujú to, čo predtým držali na uzde, čo môžu byť aj mimoriadne primitívne motívy alebo agresívne tendencie. Navyše, v takomto uvoľnenom a o úroveň nižšie položenom sociálnom útvare sa ľahko šíria emócie, zápal, nadšenie, nenávisť, čokoľvek. Správanie je v dave extrémne chytľavé. Spomeňte si, kedy ste boli naposledy na hokeji. Stačí, že niekto zakričí nejaké heslo a zrazu sa prichytíte, ako ho vykrikujete spolu so všetkými naokolo. Alebo niekto nahnevane zamudruje, že to bol faul, a vy tomu proste bez problémov uveríte. Takisto, ako ste na námestí uprostred masy ľudí uverili politikovi s milým úsmevom a príjemným vystupovaním, že práve on je tým správnym riešením pre Slovensko. Le Bon to pomenováva úplne výstižne. Davom sa tiahne nákaza

Je jasné, že to, čo sa deje v radikálnych zoskupeniach moslimského sveta, nie je len o islame. Preto nechcem ani slovkom islamu ukrivdiť. Hovoríme tu o určitých skupinách, v ktorých je islam len jedným zo spoločných menovateľov. Ich agresívny štýl a formu prezentácie možno bez obalu označiť ako nákazu.

Vodca davu má pritom istú úlohu hypnotizéra. Vlastne podľa mňa hypnotizérom v širšom zmysle skutočne je. Aj Mečiar aj Fico sú hypnotizérmi svojho druhu. Takisto, ako duchovní vodcovia radikálnych skupín. V dave sa tíšia naše vyššie kontrolné mechanizmy, racionalita je v anestézii, naša sugestibilita sa zvyšuje. Keď hypnotizér rozpráva k davu, tak nikdy nejde len o prostú reč. Do myslí poslucháčov cielene vnáša vybrané myšlienkové formulky, ktoré nie sú ničím iným, než sugesciami. V takejto masovej hypnóze jedinec adekvátne nerozlišuje. Pochybovanie tu nemá miesto, slová ako „pravdepodobne“, „neistota“ alebo „neviem“ tiež nie. Dav je neuveriteľne nekritický a ľahkoverný. Prichádza vždycky ku krajnostiam, podozrenie sa ihneď mení na nezvratnú istotu a zárodok antipatie na otvorenú nenávisť, píše Freud.

Nenávisť je v islamských skupinách na prvý pohľad zrejmá. Treba ju však chápať globálne, to znamená, nielen ako výsledok sugescie od jedného vodcu smerom k davu, ale aj vzájomnej sugescie medzi jeho jednotlivými členmi. V ďalšej rovine sa môžeme pozrieť na to, čo sa označuje ako kohézia skupiny, teda to, ako je daný kolektív pevný a súdržný. Kohézia skupiny sa zvyšuje, ak má nejakého nepriateľa. Skupinová kohézia bystrických ľadových medveďov, ktorí sa chcú v mraze okúpať v jazierku, by značne stúpla, ak by im v tejto záľube začali brániť nejakí podivní aktivisti. Čudovali by sme sa, aké akcie by proti týmto odporcom navymýšľali. Omnoho vážnejší je však ideový nepriateľ, s ktorým sa vedie kultúrna vojna. Je jedno, či je naozaj taký, ako ho majú tieto skupiny vykreslené. Dôležitejšie než to, aký je nepriateľ davu v skutočnosti, je totiž to, ako si ho dav predstavuje. Pretože nepriateľ má pre dav často charakter mýtu. Západ, ktorý islamské fundamentalistické skupiny nenávidia, je mýtický Západ. V skutočnosti neexistuje. To mu však neuberá na účinku. Práve tým je omnoho silnejší. Treba ho proste zničiť, len vtedy bude na svete konečne dobre. Prvá časť predchádzajúcej vety je samozrejmé a nutné konanie, ktoré sa nákazlivo šíri, druhou časťou je spasiteľská ilúzia prijatá formou sugescie.

Nepriateľ davu má imaginárny charakter, i keď sa odráža od skutočnosti. Ku konkrétnej realite je nepriateľ davu naskrutkovaný len ako jej deviantný implantát, pričom dav namieri svetlá reflektorov práve na implantovanú, nie reálnu skutočnosť. 

Pre skupinovú dynamiku nie je existencia nepriateľa vôbec nutná. Patrí však k základnej výbave ideologicky zapáleného davu. Západ je ideologický nepriateľ, nie reálny, ako súbor západných krajín s konkrétnymi politikami a už na prvý pohľad zrejmými odlišnosťami. Len ideologicky založený dav môže mať ideologického nepriateľa

Môžeme to ilustrovať aktuálnym príkladom. Cirkevné skupiny senzitizujú spoločnosť proti LGBT hnutiu preto, lebo ono je tým mýtickým Druhým. Robia to v mene zachovania tradičnej rodiny, ktorá je však už naozaj skôr tradovaná, než reálne žitá. Ide o klamný cieľ odviazanej agresie, ktorá by bez vonkajšieho nepriateľa ostala nahromadená kdesi pod prahom. Takto sa však môže beztrestne kolektívne vyplaviť, čo je mimochodom sprevádzané značnou úľavou. Napokon sa môže naviazať a sústrediť na vyfantazírovanú skicu nepriateľa. Skica je pritom strašne jednoduchá: LGBT ohrozuje tradičnú rodinu. Upresním: Ona musí byť jednoduchá, inak by nemohla byť sugerovaná. Cirkev by pritom mohla rozvíjať hodnotnejšie a praktickejšie pro-rodinné aktivity. To by však jej snaha musela byť viac ideová, kým ona ostáva prevažne ideologickou

To len ako príklad jednej z našich kultúrnych vojen. Vnútro- a medzi- skupinové deje sú tu však veľmi podobné. Opäť sme sa pritom dostali k slovu ideológia. Ja sám ho používam v prípadoch, keď je narušená filtrácia objektívnych informácií a jedinec prestáva vidieť (alebo, čo je ešte horšie, prestáva chcieť vidieť) fakty. Namiesto toho s nimi katatýmne (citovo skresľujúc) manipuluje a cíti v sebe silnejúci tlak, v ktorom musí k tejto manipulácii dotlačiť aj druhého. Druhý už nie je vnímaný ako psychický priestor, kde nikto z nás skutočne nedosiahne. Je videný ako manipulačné pole a je plne objektivizovaný (teda je tu značná snaha zbaviť ho pochybujúceho a kriticky mysliaceho subjektu a vybaviť ho nejakou tou žiarivou pseudo-objektívnou pravdou). Keď nezainteresovane počúvame nejakého ideológa, cítime v sebe čosi nepríjemné. Napáda nám pri ňom zásadná otázka: Ako je možné, že tomu naozaj tak verí? Táto otázka je diagnostickým znakom toho, že sme na ideológa skutočne natrafili. Ideologicky zapálení ľudia totiž vo vonkajšom nestrannom pozorovateľovi túto otázku prirodzene vzbudzujú. Ak sa pravda z pozorovateľa nestane člen davu.

Slavoj Žižek hovorí, že ideológia nie je v tom, čo myslíme, ale v tom, čo konáme. Islamský radikál povie na kameru, že Alah je veľký, modlí sa niekoľkokrát denne, postí sa vždy keď treba a možno má pritom tie najzbožnejšie myšlienky. Alaha chváli, ale so zbraňou v ruke. Napokon koná vojnu, a to presvedčenú, krutú a krvavú. Prebudí v nás už spomínanú otázku: Ako je možné, že tomu naozaj tak verí?

Tento radikál je súčasťou davu aj keď spí alebo sa osamote modlí. Bolo by veľkým omylom predstavovať si dav len ako niečo nakopené na námestí alebo niečo afektívne, čo páli vlajky cudzích štátov (aha, to je ďalšia vec: dav miluje veľké a dramatické gestá). Môžete si ráno pokojne umývať zuby, a pritom ste členom davu. Freud hovorí o umelom dave, pričom umelosť tu súvisí so stabilitou. Je to stabilný dav. Takým davom je napríklad organizácia spájajúca islamských fundamentalistov, ale aj komunistická strana, či katolícka cirkev. Prebudíte sa, idete spať, ale sugestívny vplyv nad vami neochabuje. Naopak. Ukazuje sa, že samotná účasť v tomto dave umožňuje, aby rána a večere boli práve také pekné a zmysluplné, aké sú. Pretože členstvom jedinec získava aj nový funkčný profil, ako som písal už v úvode. Ten nie je pociťovaný ako ťarcha, ale naopak, ako isté povznesenie. Život odrazu prestáva byť jednotvárny a prízemný. Intrapsychické ťažisko subjektu sa premiestňuje do mýtického priestoru, kde ide zrazu o veľa. Ide o záchranu sveta, vlasti, tradičnej rodiny, islamu. Ide o hodnoty, pre ktoré sa oplatí obetovať, niekedy aj smrťou. Pretože jedinec už nemá hodnotu sám o sebe. Je iba nositeľom oných hodnôt, ktoré sú len obrovskými omnipotentnými ilúziami zavesenými na kozmickej šnúre nášho tragikomického sveta. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?