V ten deň, keď sme sa rozvádzali...

Autor: Michal Patarák | 25.9.2014 o 22:19 | (upravené 12.10.2014 o 5:19) Karma článku: 12,59 | Prečítané:  2986x

Hneď, ako som sa s ňou dorozprával, musel som odbehnúť a všetko si starostlivo zapísať, tak ma to vtedy zaujalo. Napriek všetkým vulgarizmom a bolesti som v tom, čo tá staršia pani hovorila, cítil neuveriteľnú mäkkosť a nehu. Bolo to v roku 2009. Čo je s ňou teraz, neviem... Ale k nám chodila so schizoafektívnou poruchou. Práve dnes som ten prepis našiel v počítači. V rozplývavej nostalgii mi to jednoducho nedalo a tento smutný deň z jej života som musel uviesť na blog. Chýbate mi pani V.!

Viete, nebolo to ľahké s mojím mužom. 
Bol to alkoholik. A my dve so sestrou, my sme...nie že teplé....sme frigidné. Asi nám to až tak nechutí, neviem. Vždy, keď prišiel môj muž ožratý domov, zobrala som vankúš a perinu, a v momente som šla do druhej izby. Proste som to nezniesla. 
Šla som s tým aj k doktorovi, a vravím mu: „Pán doktor! Napíšte mi takú diagnózu, aby som ja nemohla, a muž musel mať prezervatív! Aspoň na dva týždne!“ Lístoček s neznámymi slovami vždy zabral. Doktor, čo mi to pomáhal vybavovať, je teraz minister zdravotníctva. Nech mu to pánboh vynahradí, prajem mu to za tie láskavosti!
Lenže, ako som si zabezpečila ono zníženie počtu, muž začal aj menej chodiť domov. Určite sa flákal s nejakými fľandrami, ale mne sa nikdy nepriznal. Aj som mu hovorila: „Priznaj sa ty starý pes, aj tak viem, že si bol za kurvami!“
On sa len zapotácal pri posteli, a ja som už mašírovala, s nadávkami v krku a s perinovým nákladom do druhej izby. Ale ruku na mňa nikdy nevztiahol. Len raz by skúsil, skôr ja som ho pravidelne vypyskovala! Len keby to malo aspoň jeden jediný raz účinok...
V deň, keď sme sa mali rozvádzať, som spala u svojej sestry. Namiesto budíka mi vrčala do ucha: „Vstávaj a daj na seba kostým! Musíš ísť!“ Tej sa vykrikovalo. Nikdy s mužom nelíhala a nevie, čo je láska. Zaručala som: „Nikam nejdem!“
A ona: „Daj na seba kostým. Už aj!“ 
„Nejdem!“
„Tak chceš sa teda rozviesť alebo nechceš?!“
Napokon som sa navliekla do tej čiernej handry. Fúkal silný vietor a vtáky, vtáky dáko nízko lietali - tak, že som sa bála, že mi narazia do tváre. Pošmykla som sa na obrubníku a cestou na súd som vyfajčila celú krabičku Marsiek. Tie boli vtedy v móde, každý ich mal v puse...
Ten dôležitý pán tam vykrikoval:
„ Navrhovateľ! Súhlasíte s rozvodom?“
Ten ožran zo seba vydral to najpevnejšie „áno“, aké som kedy od neho počula. Zas sa mu podarilo nasrať ma, ale na zaušok bol príliš ďaleko. Neodpustila som si aspoň bežného „kurevníka“, ale sudca ma „dôrazne žiadal, aby som už podobným spôsobom nerušila proces, bude predsa pre všetky zúčastnené strany najlepšie, ak všetko prejde v pokoji“.
„ Odporkyňa! Súhlasíte s rozvodom s menovaným...?“
Chvíľku som sa tvárila, že rozmýšľam, zahľadela som sa cez okno na tie čierne vtáky. Veľký dubový list sa práve prilepil na sklo. Aspoň ten ma potešil...s úsmevom som ticho, ako pri sobáši, povedala svoje „áno“...
Poobede sa vyčasilo. Šla som na kávu do Bernarda. Sukňu som mala možno až príliš vytiahnutú. Chlapi ako tankermi pristávali pohľadom na mojich lýtkach. Chvíľu som ich potajme sledovala, ale hneď som na nich pozabudla. Na chlapov je vždy dobre pozabudnúť. Vytrhol ma ten môj. Cez námestie prešiel ako kedysi rýchly, teraz ranený kôň. Sako, čo som mu kupovala pred desiatimi rokmi, mu vialo vo vetre ako pirátska vlajka. Vyzeral z časti ako víťaz. Z časti ako porazený. A ako po celý náš spoločný život, ani teraz si nevšimol, že ma zaujímajú jeho kroky. Že som vlastne s ním.
Vstala som, zaplatila tučným tringeltom, a pripomenula čašníkovi, že i nešťastie môže človeka urobiť štedrým. A celý večer som potom, sama, myslela na náš veľký deň. Na náš deň svadby...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?