Alzheimerova demencia stručne a jednoducho

Autor: Michal Patarák | 14.10.2014 o 5:46 | (upravené 14.10.2014 o 20:58) Karma článku: 11,65 | Prečítané:  13297x

So starnutím obyvateľstva narastá aj problematika demencií, z ktorých najčastejšia je práve Alzheimerova demencia. Nejde pritom len o problém postihnutého jedinca, ale aj jeho najbližšieho okolia, ktoré zmenou svojej milovanej osoby neraz trpí ešte viac. Možno i preto ma viacerí ľudia oslovili s prosbou, aby som napísal krátky prehľad práve o tejto duševnej poruche. A hoci na svojom blogu prehľady písať nezvyknem, vzhľadom na skúsenosti s Alzheimerovou demenciou u svojich pacientov, ako aj vzhľadom na čoraz diskutovanejšie pole demencií, som teraz trochu povolil.

Prečo Alzheimerova?

Aloise Alzheimer bol známy nemecký psychiater a neuropatológ. V roku 1901 ho upútala zvláštna pacientka, Augusta Deterová, vtedy už 51-ročná dáma. Začal sa o ňu zaujímať takmer obsedantne, keďže trpela dezorientáciou, stratou krátkodobej pamäti, ale aj množstvom iných pozoruhodných príznakov. Zomrela v roku 1906. Pri pitve jej mozgu zistil prítomnosť útvarov, ktoré dnes poznáme pod súhrnným označením alzheimerovská patológia, pričom išlo o amyloidové plaky a neurofibrilárne klbká. Zhodou okolností Alzheimer zomrel v roku 1915, keď mal 51 rokov, čo bol vek jeho známej pacientky, keď sa o ňu začal starať. Medzitým v roku 1910 pomenoval iný slávny nemecký psychiater, Emil Kraepelin, Alzheimerom opísanú chorobu práve po ňom.

O čo vlastne ide?

Alzheimerova choroba je prejavom neurodegeneratívnych procesov, ktoré postihujú viacero oblastí mozgu, okrem iného aj hipokampus, štruktúru dôležitú pre pamäťové funkcie, frontálnu a parietálnu kôru, ktoré sú kritické pre vyššie mozgové funkcie a Meynertove jadro, kľúčové pre dodávanie acetylcholínu do predného mozgu. Dochádza k redukcii hrúbky mozgovej kôry, čo je známe ako jej atrofia, ďalej k rozšíreniu komorového systému (tiež spojeného s úbytkom mozgovej hmoty) a k atrofii hipokampu, ktorý je súčasťou spánkového laloku.  

Alzheimerova choroba je chronické a progresívne ochorenie. Chronické znamená, že trvá dlhodobo a nemožno sa z neho vyvliecť zakrátko ako z chrípky, ani ho nemožno vyliečiť ako zlomenú nohu cvičením a rehabilitáciou. Progresívne zas značí, že napriek terapeutickým snahám predsa len postupne pokračuje a jeho symptómy sa stále viac a viac zhoršujú. Úspechom liečby je teda aj to, ak sa na istý čas progresia demencie zastaví alebo postup ochorenia spomalí. Demencia je pritom centrálnym syndrómom Alzheimerovej choroby, preto hovoríme aj o Alzheimerovej demencii. Typické pre ňu sú najmä kognitívne deficity, čiže zníženie až strata toho, čo by sme mohli laicky nazvať ako vyššie rozumové funkcie. Tieto deficity sa objavujú najmä v oblasti pamäti. Jedinec zabúda, nepamätá si, o čom pred chvíľou hovoril so svojim blízkym, alebo čo vykonal, takže sa objavujú aj závažné problémy praktického života. Napríklad si chce urobiť čaj a môže nechať aj celé hodiny bežať plyn bez toho, že by ho šiel skontrolovať alebo už ani poriadne nevie, v akom poradí realizovať potrebný sled úkonov, keď chce dajme tomu očistiť zemiaky. Ale to je už reč o pokročilej fáze ochorenia. Chcem tým predovšetkým zdôrazniť, že kognitívne deficity súvisia s každodenným životom jedinca a narúšajú ho. Nejde len o to, že pacient nevylúšti krížovku alebo že mu zlyháva abstraktné uvažovanie. Zhoršujúce sa príznaky mu znemožňujú adekvátne spoločenské vystupovanie, keďže postupne stráca sociálny takt, záujem o svoj zovňajšok, ba napokon nie je schopný ani základnej hygieny, nieto sa ešte sám a bez pomoci obliecť. Podľa úrovne kognitívnych strát, respektíve podľa toho, ako sa tieto straty premietajú do denného života pacienta, sa demencia delí na tri štádiá: mierne, stredné a ťažké. Kým pri miernej demencii má postihnutý problém narábať s peniazmi, mobilným telefónom, či cestovať o samote, pri strednej už nezvláda bežné domáce práce a pri ťažkej nie je ani schopný čítať alebo písať.

Okrem pamäti sú narušené aj iné psychické procesy, napríklad tie, ktoré sú známe ako exekutívne funkcie. Môže to byť pozornosť a koncentrácia, schopnosť plánovať svoje aktivity, chronologicky a zmysluplne zoradiť istý sled úkonov a podobne. Postupom času je narušená aj reč, ktorá sa stáva čoraz jednoduchšou a lakonickou, schopnosť porozumieť významu slov, schopnosť rozpoznávať objekty, dokonca tváre blízkych príbuzných (prosopagnózia). Na zlyhávaní každodenného fungovania sa neraz podieľa porucha exekutívnych funkcií rovnako, ako samotné poškodenie pamäti, prípadne i viac.

Aby bola Alzheimerova demencia diagnostikovaná, mali by byť jej príznaky spôsobené spomínanými poškodeniami mozgu (niektoré z nich vidno aj na CT alebo MR vyšetrení), musia byť splnené jej diagnostické kritériá a nemôžu byť vysvetliteľné nejakým iným ochorením. Za života pacienta je pritom demencia vždy len diagnózou možnou (possible) alebo pravdepodobnou (probable), nikdy nie definitívnou (definite). Tú je možno určiť len pitvou, teda nálezom mikroskopickej alzheimerovskej patológie. Nedivte sa teda, ak v prípade vášho príbuzného lekár hovorí o pravdepodobnej Alzheimerovej demencii. Nie je to tým, že si nie je istý, ale tým, že si ani istým nemôže byť.

Od čoho treba demenciu odlíšiť v prvom rade?

Okrem vylúčenia iných príčin kognitívnych deficitov je potrebné vylúčiť najmä depresiu alebo delírium, čiže stavy, ktoré môžu demenciu v mnohom napodobňovať (hovorí sa o troch D gerontopsychiatrie: o delíriu, demencii a depresii).

Depresia vo vyššom veku pripomína demenciu najmä poruchou pozornosti a koncentrácie, ktorá budí dojem zlyhávania pamäti. Rozpamätávanie je narušené rovnako pre dávne, ako aj nedávne udalosti, či zážitky. Pri Alzheimerovej demencii sa strácajú najprv čerstvejšie spomienky a až potom tie, nadobudnuté dávnejšie (Ribotov zákon). Kým depresia sa vyvíja pomerne rýchlo, demencia má pomalý a plazivý vznik.

Delírium sa u osôb v séniu vyskytuje veľmi často, v žiadnom prípade sa netýka len alkoholikov. Môže mať rôzny pôvod, od infekčného, cez dehydratáciu až po pooperačné stavy. Delírium je akútny stav so zahmleným vedomím, dezorientáciou a je spojený so zmenou mnohých fyziologických funkcií.  

Vývoj symptómov v čase

Hovorili sme, že je potrebné odlíšiť depresiu od demencie. To je však neraz problematické, nakoľko samotná depresia zvyšuje riziko Alzheimerovej demencie a demencia má často ako jeden z prvých príznakov depresívnu náladu, či iné zmeny nálad. Ak zistíte na viacero otázok uvedených v nasledujúcej tabuľke kladnú odpoveď (s výnimkou otázky o užívaní si), s veľkou pravdepodobnosťou sa jedná o depresiu.

Postupne sa rozvíjajú kognitívne deficity, ktoré už boli spomenuté vyššie a s nimi sa ruka v ruke stráca funkčná autonómia, teda samostatnosť jedinca. Potrebuje čoraz väčší dohľad, asistenciu a napokon aj celodennú starostlivosť. Pridružuje sa problematické správanie, ktoré je veľmi ťažké zvládnuť nielen pre príbuzných a opatrovateľov, ale aj v odborných medicínskych zariadeniach. Môže ísť o vykrikovanie, vyzliekanie, túlanie sa, agresívne alebo hypersexuálne prejavy. Napokon sa rozvíjajú poruchy motoriky, až imobilita, v ktorej je pacient inkontinentný (neudrží moč a stolicu) a pripútaný na lôžko.

Možnosti liečby a pomoci

Demenciou ako poruchou sa nezaoberajú len psychiatri, ale aj neurológovia a geriatri. Je totiž interdisciplinárnym problémom, nakoľko nie je len duševnou poruchou, ale aj neurodegeneráciou mozgu a prelomom v osobnosti pacienta, pri ktorej sa mení nielen celý jeho život, ale aj život jeho rodiny a blízkych.  

V liečbe sa využívajú nefarmakologické a farmakologické postupy. K tým prvým patria tréningy pamäti, stimulácia pacienta rôznymi podnetmi, práca na jeho adaptácii v príslušnom prostredí a orientácie v ňom, jeho vedenie k čo najväčšej možnej samostatnosti. K druhým patria lieky, ktoré majú spomaliť alebo na určitý čas zastaviť progresiu demencie (inhibítory acetylcholínesterázy a memantín), ako aj lieky proti pridruženým symptómom (antidepresíva, antipsychotiká).

Kľúčovou je však aj starostlivosť o príbuzných pacienta a podpora jeho rodiny, aby dokázala reagovať na zmenený stav svojho demenciou postihnutého člena a čo najadekvátnejšie zvládala jeho symptómy a prejavy. Existujú aj podporné skupiny, či vzdelávanie pre rodiny pacientov s Alzheimerovou demenciou. V Banskej Bystrici tieto neoceniteľné služby ponúka napríklad občianske združenie Spoľach. V Bratislave zas poskytuje informačné brožúrky, publikácie, pomoc rodinám a v neposlednom rade diagnostiku a liečbu Alzheimerovej demencie Centrum Memory.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?