Ukrutné obrázky a odpoveď pánovi Bánovi

Autor: Michal Patarák | 7.11.2014 o 14:05 | (upravené 7.11.2014 o 15:36) Karma článku: 8,13 | Prečítané:  1799x

Nedávno Andrej Bán písal o tom, ako sa rozhodnutím o nezobrazovaní popráv obetí islamistov v niektorých britských printových médiách možno zamedzí šíreniu ich propagandy. Ja by som však ponúkol opačný pohľad a spýtal sa, či zobrazenie popravy, i keď cenzurované, nemá predsa len dôležitejšie efekty, ako prípadnú nežiaducu expanziu propagandy. Nezamýšľam sa pritom iba nad zábermi popráv, ale aj násilia ako takého, ktoré máme tendenciu z médií vytláčať a nahrádzať len slovom a opisom. 

V mnohom a nemálo nás pohľad na krv, zdesenie, brutalitu, či bolesť fascinuje. Preto čítame horory a preto majú stále úspech i prvoplánové akčné filmy a thrillery, ktoré šokujú násilím, beštialitou, či chladnokrvnosťou negatívneho hrdinu. Čím realistickejšie obrázky a príbehy ponúkajú, tým lepšie. Fascinácia je však v týchto prípadoch možná hlavne vďaka tomu, že to nie je naozaj. Že myseľ tieto scény vníma ako pseudoskutočné. Že ich pozoruje z akejsi dištancie, či už z premietacieho plátna v kine, z televíznej obrazovky alebo s vnútorným odstupom, v ktorom jednoducho vie, že ide o simuláciu.  Akonáhle sa dozvieme o nejakej fotografii, ktorá zobrazuje brutálnu scénu, že je skutočná, stane sa čosi dramatické. Spomenutá dištancia mysle sa skráti alebo minimalizuje a náhle nami prechádzajú úplne iné emócie. Stále je to síce des a hrôza, ale už nie pseudoskutočná. Už reálna. Mení sa nielen jej kvalita a intenzita, ale aj účinok na náš kognitívny aparát. Zrazu potrebujeme vedieť prečo sa to deje, ako k tomu mohlo dôjsť, odrazu v nás vyvoláva túžbu po lepšom svete.     Aj preto je medzi pôsobením filmu o popravách a filmu o popravách, v ktorom nás dopredu upozornia, že je natočený podľa skutočnej udalosti, veľký rozdiel.  Navyše, naša psyché je značne vizuálne zameraná. Inak vnímame správu o tom, ako popravili sunitských bojovníkov vrátane žien a detí, keď ju počujeme z rozhlasu, a inak, keď máme k dispozícii aj príslušnú fotografickú dokumentáciu. V prvom prípade neveriacky krútime hlavami, v druhom však pociťujeme niečo ako bolesť srdca. Pamätám si, ako som pred mesiacmi videl video z niektorej z arabských krajín, na ktorom muž vchádza do miestnosti plnej mŕtvych detí. V istom okamihu zdvihne bezvládne telo malého dievčatka v ružovkastých šatoch, zbaveného hlavy. Ten pocit bezmocnosti, pocit, že ja sám som obeťou tohto teroru, hoci som len nechcený divák, vo mne pracuje dodnes. S krutosťou násilia na východe tak mentálne pracujem úplne inak, než predtým. A v tom spočíva aj nezameniteľná a jedinečná úloha fotografov a reportérov (akým je i Andrej Bán), ktorí o zažitých udalostiach môžu hovoriť na kvalitatívne inej úrovni práve vďaka tomu, že ich videli na vlastné oči.  

Hieronymus Bosch maľoval peklo naozaj hrôzostrašne. Podarilo sa mu v ľuďoch vzbudzovať pred jeho desmi a mukami skutočný strach. Naozaj hrozné je však to, že to peklo je tu na zemi a že nie je ďaleko od nás. Surové obrázky v novinách a spravodajských portáloch môžu byť niečím podobným, ako kedysi Boschove maľby. Poukazujú na peklo, ale nie samoúčelne. Generujú šok, ktorý si žiada hlbšie pochopenie beštiálnych motívov, ktorý si vyžaduje vnútornú mravnú reakciu jedinca, ako aj celospoločenskú odozvu.

Myslím si, že sú prostriedkom, ako zvesti z opačného konca sveta nevnímať cez clonu, ktorá napokon rozostrí skutočnú udalosť do jej dištančne chápanej a pseudoreálnej podoby.  Aby som odpovedal na Bánovu otázku, podľa mňa ide zo strany britských denníkov skôr o alibizmus. A aby som dopovedal všetko, čo ma vnútorne tlačí, možno by sme boli násilím menej fascinovaní a viac senzitizovaní, keby sme boli vystavení skôr jeho reálnym, nie pseudoreálnym zobrazeniam. 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?