Amputácia sexuality ako dobrá rada

Autor: Michal Patarák | 19.7.2009 o 16:42 | (upravené 27.10.2013 o 20:51) Karma článku: 16,44 | Prečítané:  5543x

“Mišo, ja nikdy nebudem mať to, čo ty. Celý život sa budem i naďalej snažiť o spásu. Ale aj tak som odsúdený na večné nešťastie." Ukončil jeden môj priateľ list, ktorý mi pred nedávnom poslal. Nebolo mu čo poradiť. Vo svojom postavení a vo svojom veku sa už totiž hanbí otvoriť tému svojej sexuálnej orientácie a žije sám. So svojimi knihami a svojou prácou, tak ako doposiaľ. Paralyzovaný citovým pohnutím ako pri čítaní jeho slov, som aj teraz, keď mu venujem tento článok.

Rímska vdovaRímska vdovaDante Gabriel Rossetti

Neviem, či ste si pri svojich úvahách o homosexualite predstavovali, ako vníma človek s homosexuálnou orientáciou okolitý svet. Skúste to aspoň nachvíľku:

Možno už ako dieťa máte problém v chlapčenskej šatni pred telesnou výchovou ukryť rozpaky. Loptu prihrávate tomu čiernovlasému, lebo sa vám už dlho páči. Ostatní sa vám smejú, že neviete hrať. Večer pred spaním si predstavujete pána učiteľa, ako vás pohladil po vlasoch za dobre zmáknutú domácu úlohu. Keď sa vás na oslave vašich pätnástich narodenín s potmehúdskym úsmevom  pýtajú ujovia a tety, či už máte frajerku, len sucho odpovedáte a kladiete si otázku, prečo by ste vlastne nejakú mali mať. V osemnástich ju už ale každý chlapec má. Aj vy to vyskúšate, ale pri bozkávaní vám nejako utekajú myšlienky, premáhate sa a snáď sa vám vynárajú momenty včerajšieho chalanského posedenia v bare...približne takáto niť sa navíja až k jednému jedinému bodu, k veľkej okrúhlej bielej méte, na ktorej sa zrazu ocitnete ako baseballista a neviete, či bežať, či stáť, či sa nestiahnuť z ihriska a na to všetko sa nevykašľať...Je to méta coming outu, ktorou cesta k prijatiu vašej identity iba začína, ale už teraz je pichľavejšia ako cesta krovím a pletivom, ktorou ste sa ako mladí chceli načierno dostať na koncert.

Zadýchaní na tej ceste bežíte a prach z nej sa vám v cieli podarí striasť možno skorej, než ste si mysleli. Alebo než dúfajú vaši súpútnici, ktorí na ceste k sebe samému už roky blúdia v kruhu a konečná sa im javí nejasne, kdesi v diaľke, ako vlniaca sa fatamorgána. Ženy, čo sa vám v práci snažia nahovárať tú a tú kolegyňu alebo vás skoro otvorene dávajú dokopy a lišiacky pozývajú na spoločenské akcie tak, aby ste museli byť spolu, onedlho stratia trpezlivosť. Vyprsknú na vás, snáď posilnené vínom (v lepšom prípade) to nenávidené: „si teploš alebo čo???" Chvíľka sa kolíše na hrane noža, vrazí vám červeň do tváre a smutné teplé vrenie vženie do srdca. Môže to byť predsa prvý krok vášho coming outu. Môže to ale byť aj jeho koniec. Po takých momentoch vám (aspoň na čas) hrdlo fľašky pripadne teplejšie ako to ľudské a v objatí dvojitej melanchólie zvolíte tento vzťah. Rýchlo však spoznáte, aký je hrozne asymetrický, keď vám myšlienka ozdobená alkoholickým pachom vráti spomienku na toho čierneho, kvôli ktorému ste nevedel hrávať žiadny šport. Rovnako asymetrický, ako keď si vyberiete akúsi skratku a miesto človeka oslovíte anonymné gay linky.

Nebaví vás život s heterosexuálmi v práci, viete si predstaviť, čo chcete a zároveň neviete, či to chcete naozaj. Možno realizácia v práci je však tým ozdravujúcim lesom, s ktorého návštevou ste tak dlho otáľali, špongiou, ktorá nielen pohltí vašu energiu, ale ju aj užitočne využije pre druhých. A tak rastiete v kariére...

Ak patríte medzi tých, ktorých príbuzní otravujú s kostolom, určite ho navštívite, minimálne v čase, keď sa prehadzujete v blate vlastného dna a nevidíte žiadne svetlo. A napadne vás, že práve Boh by vás mohol pochopiť. Pomaly to začínate aj tak cítiť a modlitba vás odrazu napĺňa pokojom. Lenže, skoro zisťujete, že kostol je plný heterosexuálov, ktorí nadovšetko milujú normy a pravidlá. Možno ste slepí a v blaženej skotomizácii to prestávate vidieť, tak, ako prestávate rozoznávať kontúry vášho problému. Ale v takom prípade ste opäť na úplnom, úplnom začiatku.

Premýšľajúci o tomto svojom živote, sa nájdete v teplákoch, pri kuchynskej linke, ako vám zasneným vykypela polievka a ponáhľate sa vypnúť plyn. Máte 35 rokov. Pozeráte na stoličku, o ktorej operadlo je prevesená špinavá utierka. Už by ste ju mali vymeniť, poviete si. Ale cítite sa presne ako ona. A ak ste mali v živote skutočné šťastie, vínová fľaška vás nevcucla ako sa to podarilo lampe s Aladinom, ani nerobíte prostitúta v St. Pauli, či neobetujete život (zatiaľ to jediné, čo skutočne máte) profesionálnej kariére, dobehne hneď za vami do kuchyne váš partner, chopí sa tej hnusnej utierky a pomôže vám odtiahnuť obrovský vriaci hrniec vašich problémov.

To však nie je prípad môjho kamaráta.

Svoju pohlavnosť ani svoju sexuálnu orientáciu si človek nevyberá. Až na výnimky sa už dnes gayov a lesbičky nepokúšame liečiť. Bolo by to totiž oveľa horšie ako násilne meniť ľavákov na pravákov (a s oveľa vážnejšími dôsledkami). Mnoho ľudí v to stále neprestalo veriť a „zvrátené" túžby ľudí sa snažia nahrádzať tými žiadúcimi, podobne, ako je to v liečebnej praxi sexuálnych deviantov. U nich však nie je porušená orientácia, ale sexuálna preferencia. Viete si teda predstaviť (hovorím k mužom, keďže sa odrážam od prípadu môjho kamaráta), ako sa vám niekto systematicky snaží zahnať myšlienky na ženský výstrih a dlhé nohy a pokúša sa vám vtlačiť chuť na chlapa s pevnými ramenami a hrubým hlasom? Že nie? Veď  to isté v negatíve ešte stále niektorí heterosexuáli robia gayom. Amputáciou ľavačky im má podrásť pravá. Ale čo ak nemá z čoho?

Niektorí heterosexuáli sa zabudli pred rokom 1992. Vtedy bola totiž takzvaná homosexualita vyňatá zo zoznamu duševných porúch (v oblasti telesných ani nikdy nefigurovala:-)

Iní, zbožnejší heterosexuáli, ako pacienti s Alzheimerovou chorobou dookola perseverujú, že je treba oddeliť „homosexuálne skutky" od homosexuality ako takej, ktorú zase treba v láske prijať. Čiernobiela dualizácia niečoho, čo je organicky spojené. Už vás, vážení heterosexuáli, niekto žiadal, aby ste od seba oddelili svoje heterosexuálne skutky?

Takto nie!

Človek so svojou pohlavnosťou i orientáciou žije vo všetkom, čo robí. I keď sa rozpráva s predavačkou v zelovoci alebo s výpravcom vlaku na železničnej stanici, dokonca i keď je to kňaz, vo svojej viere dôsledne dodržiavajúci celibát. Lebo heterosexuálny skutok, to nie je len pohlavný styk, to je každý pohyb, vrhnutý pohľad a stisk ruky. Ak sa toho niekto chce zbaviť, musí si skutočne objednať u nejakého odborníka kompletnú amputáciu sexuality.

Keď sme dopili s mojim kamarátom fľašku chardonnay, spýtal som sa ho, či si vie predstaviť ako by som mu mohol pomôcť. Tváril sa, akoby ani nepočul. Jemné klepnutie skleneného pohárika. Pomaly sa obrátil, oprel o rohy stoličky, zahľadel sa mi do očí až tak, že som sa, priznávam, trochu zľakol, zvraštil obočie a spýtal sa: „A ako by si mi chcel asi pomôcť?"

Rada spomínaná v názve článku, sa mi vtedy skutočne nezdala obzvlášť šťastná...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šéfka úradu, ktorý straší investigatívcov pokutou, pracovala pre Kočnera

Video zachytáva, ako Kočner inštaluje tajnú kameru v kancelárii generálneho prokurátora.

Dobré ráno

Dobré ráno: Hľadá sa nový premiér. Zn.: OĽaNO

Ako by mohla vyzerať opozičná vláda.

Stĺpček Petra Schutza

Ďalšia v poradí, ktorú vyplavila Kočnera knižnica

Video nie je problém, tým sú vyhrážky novinárom.


Už ste čítali?