Človek, ten rád uniká kryštáľu

Autor: Michal Patarák | 21.12.2009 o 9:09 | (upravené 6.11.2013 o 19:48) Karma článku: 8,14 | Prečítané:  1684x

Práve včera to pre mňa všetko začalo. Vonku kryštáliky snehu,  ktoré v lákajúcej bielobe ukázali svoju tvár. Človek, ten  vždy akosi uniká kryštálu. Vietor nám aj s drobnými pichľavými vločkami dul priamo do očí. Akoby nás niekto chcel v tých návaloch pravdy vyšibať k rozjímaniu. To je tak: aj jemné veci môžu pichať. Dali sme si rukavice, zipsy zapli až na doraz a poriadne sa usmiali. Lebo človek, ten sa vždy akosi bráni zime. A predsa ju má rád.

Klaňanie pastierovKlaňanie pastierovGeorges De La Tour

Doma bolo už len teplo. Zimu sme nechali vyziabnutú civieť za oknami. Manželka napichala do pomaranča na mištičke voňavé klinčeky. Rozbalila sáčok s orechami, ktoré potom vložila do prúteného košíka s červenými mašličkami, zelenými vetvičkami a dreveným domčekom. Možno ako náznak maštaľky, v ktorej sa rodia vzácne veci.

Každému by sa mali v tento čas narodiť. V jednom zo spevov sa hovorí Puer natus est nobis. Dieťatko sa nám narodilo. Presne to sa ale stalo tento rok i nám. Chlapček, marcový, ktorý sa práve zoznamuje s Vianocami. Nechápavo kotúľal očkami po oblých zlatých a červených ozdobách. A večer už bol stromček hotový. Maštaľ si pripomíname ligotom a parádou práve pre toto vzácno. Kým som ho doma nemal, pletúceho sa mi pod nohami a bľabotajúceho svoje premúdre bá bá bá, tak som to, priznám sa, nie celkom chápal.

Túto predvianočnú noc, keď som v tme počúval jeho spiaci dych, sa mi objavilo niečo zvláštne nad srdcom. Prevaľovalo sa to, sem tam sa vznieslo a potom ma to zase pichlo, ako príliš naostrená snehová vločka.

Bola to láska.

A nedala mi spať.

Maštaľ máme i srdciach. Čím jednoduchšiu, tým ochotnejšiu prijímať. Ako sklenený džbánik, do ktorého môže vtiecť sladký, priezračný a hustý med, med medonosných včiel. Tiež nemajú tie plásty ktovieako vyzdobené. Ale ide o obsah. Vždy.

Komu o formu, ten uniká. V zasneženej krajine vidí len sám seba. A keď popri ňom niekto prejde, je to stále len on sám.

Nebuďme takí. Rozligocme sa, trblietajme sa jeden druhému. Nebojme sa byť romantickí. Milujme sa a žime si krásne. Snažme sa o to najmä v tento čas. Veď aj samotná zima nás pozýva schúliť sa do tepla.

Prajem Vám všetkým krásne, milujúce a trblietavé Vianoce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?