Marihuana a jej „nepodarené“ vzťahy

Autor: Michal Patarák | 23.4.2010 o 6:13 | (upravené 10.11.2013 o 4:52) Karma článku: 12,76 | Prečítané:  4958x

Debaty o marihuane akoby nestarnú. Naopak, vo veci prípadnej legalizácie (alebo medicínskeho použitia) je nielen neustále napnutý luk sporu medzi jej obhajcami a nepriateľmi, ale aj praskajúci preplnený mech s ďalšími a ďalšími štúdiami o tejto staronovej droge. Obhajcovia pritom zostávajú obhajcami, nepriatelia nepriateľmi, ako to koniec koncov vo väčšine konfliktov býva.

Vzhľadom na to, že osobne sa (takmer výlučne) stretávam s negatívnym dopadom tejto rastlinnej drogy, sa v týchto vášnivých debatách radím medzi ľudí s prinajmenšom opatrným postojom. Nedávno som sa prehrabával v odborných časopisoch, kde som ohľadne marihuany narazil na niekoľko zaujímavých dát, ktoré by som týmto článkom chcel posunúť ďalej.

I. Vzťah k psychóze všeobecne

To, že marihuana zdvojnásobuje riziko psychotickej poruchy je už dlho známym faktom. Štúdie, ktoré sa ním zaoberajú, znejú mnohokrát presvedčivo, i keď je ťažké odfiltrovať okrajové faktory, ktoré môžu u mladého človeka užívajúceho marihuanu k psychotickej poruche viesť. Môže ísť o dieťa rodiča trpiaceho na schizofréniu, môže ísť o dieťa, žijúce v nevhodných podmienkach, ktoré uľahčujú potenciálny rozvoj psychózy i bez užívania marihuany. Dieťa závislých rodičov a rodičov s psychickou poruchou s vyššou pravdepodobnosťou siahne po konopnej droge, hoci jeho neskoršia psychóza skôr súvisí so zdedeným materiálom alebo sociálnym (patogénnym) prostredím, než sa samotnou marihuanou. Tento „sliepka a vajce" problém pomáha rozmotávať marcové (2010) vydanie Archives of General Psychiatry, ktoré uverejnilo výskum austrálskeho kolektívu pod vedením John McGratha. Ide o prospektívnu štúdiu identifikujúcu vzťah medzi užívaním marihuany a psychotickou poruchou, ktorá ale minimalizuje možné skreslenia tým, že analyzuje len súrodenecké páry. Vzťah je teda zistený na deťoch, z ktorých jedno užíva a druhé neužíva marihuanu, pričom majú rovnakých rodičov a vyrastajú v rovnakej rodinnej atmosfére. V danej téme ide o významný krok k redukcii dáta skresľujúceho šumu.

Osoby, ktoré užili drogu pred menej ako mesiacom boli z výskumu vylúčené, aby sa predišlo možným akútnym efektom THC na psychiku. Bolo sledovaných 228 súrodeneckých párov, dotazníky vyplňovali vo veku 14 a 21 rokov, užitie marihuany viedlo k so psychózou súvisiacim parametrom ako 1) psychotickej poruche, 2) uvádzaniu zážitku halucinácií 3) vysokému hodnoteniu na Petersovej bludovej škále (PDI). Hodnotenie PDI bolo dokonca vyššie aj v prípade jednorázového užitia.

Pre Psychiatric News povedal McGrath: "Klinikov musíme informovať o tom, že kvalita dôkazu spájajúceho kannabis a psychózu je teraz ešte silnejšia. A mladých ľudí zas potrebujeme varovať pred rizikami užívania kannabisu."

II. Vzťah ku schizofrénii

Už dlho sa vie, že užívanie marihuany často spôsobuje tzv. toxickú psychózu, čo je akútna psychóza, pri ktorej sa po antipsychotickej liečbe a prerušení príjmu THC očakáva úplné uzdravenie. Ide pritom zrejme o tradovanú informáciu, založenú skôr na jednotlivých prípadoch a krátkodobom sledovaní, než na dlhodobej observácii. Dánska práca pod vedením Mikkela Arendta (r. 2005) sčítala pacientov liečených v rokoch 1994-1999 pre THC indukovanú psychotickú epizódu (za pomoci centrálneho dánskeho psychiatrického registra) a sledovala ich ďalší vývoj. Išlo o 535 pacientov, z ktorých 77,2% malo ďalšiu psychotickú epizódu a 45,5%-ám z celkového počtu bola neskôr diagnostikovaná porucha zp schizofrénneho spektra.

37%-ám z 535 pacientov bola schizofrénia diagnostikovaná do troch rokov od prvej psychotickej epizódy, pričom psychotogénny THC efekt bol najmarkantnejší v rámci paranoidnej schizofrénie.

Arendtov kolektív uverejnil analýzu v British Journal of Psychiatry v decembri 2005. Výstupom je zistenie, že epizóda marihuanou indukovanej psychózy má dôležitú (negatívnu) prognostickú hodnotu a je prvým krokom k diagnóze schizofrénie, prípadne inej ťažkej psychopatológie. Dalo by sa s trochou nadsadenia hovoriť o psychotogénnej gateway theory.

III. Vzťah k iným drogám

Tento býva obhajcami marihuany najčastejšie kritizovaný, vyhlasovaný za mýtus, za v odbornej verejnosti zámerne udržované skreslenie a podobne. Už dlho je známy ako takzvaná teória brány, gateway theory, ktorá sa snaží popísať (alebo aspoň poukázať na) zložitý systém premenných, ktoré užívateľa THC primäjú prinajmenšom k vyskúšaniu ďalšej psychoaktívnej substancie. Niekedy sa zamieňala za stepping stone theory, ktorá je už de facto vyvrátená. Tá poukazovala na akúsi potrebu vyskúšania novej drogy zmenou mozgovej neurofyziológie, navodenej THC, pričom predstavovala pomerne jasnú postupnosť od nikotínu cez alkohol a marihuanu k ťažkým drogám. Prechod k ťažkým drogám má však oveľa komplexnejšiu genézu a navyše (!) nepredstavuje žiadne pravidlo, reč je skôr o pravdepodobnosti. Na blogu som už písal o tom, že moja doterajšia skúsenosť je naklonená brať teóriu brány prinajmenšom ako možnú. Izolovaného fajčiara marihuany, bez skúseností s inými drogami, totiž prakticky nepoznám.

Existuje viacero štúdií, ktoré existenciu fenoménu brány nepodporujú. O to viac ma zaujala austrálska štúdia jednovaječných a dvojvaječných dvojičiek rovnakého pohlavia uverejnená v Jama r. 2003. Išlo o 311 párov s vekovým priemerom 30 rokov, ktorí boli dotazovaní na užívanie marihuany pred 17 rokom života. Užitie kannabisu pred dovŕšením tohto veku znamenalo 2,5 až 5,1 násobne vyššiu pravdepodobnosť užitia inej drogy, alkoholovej alebo drogovej závislosti. Pozoruhodné pritom je, že výchylky genetických a enviromentálnych faktorov boli redukované tým, že sa študovali dvojičky. Dvojičky majú totiž  rovnakých rodičov, vyrastajú v identických socioekonomických podmienkach a zdieľajú spoločný genetický základ. Ranná skúsenosť s marihuanou môže rušiť bariéru pred používaním alternatívnych a ťažších drog, znie teda záver.

Ako som napísal vyššie, obhajcovia v tejto diskusii ostanú aj tak obhajcami a kritici kritikmi, čo je ale škoda. Mám na mysli najmä stále aktívnu snahu o legalizáciu. To, že iné štáty ju už majú úspešne za sebou, nie je rozhodujúce. Ani počet užívateľov kannabisu. Pre takúto udalosť je dôležitá najmä objektivita a zdravotné riziká. Nie som za ani proti legalizácii. Som však za racionálne upozornenie, ža daná látka má svoje špecifické nebezpečenstvá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Na Slovensku pribudlo 37 prípadov, najmladší má päť rokov

Sulík je proti blackoutu, označil ho za likvidačný experiment.

Píše Zuzana Krištúfková

Ako zvládame pandémiu (píše epidemiologička)

Situácia z pohľadu odborníkov, ktorí každodenne rozhodujú o opatreniach.


Už ste čítali?