Marihuana: Dekalóg téz ako príspevok k spoločenskej diskusii

Autor: Michal Patarák | 7.7.2010 o 12:02 | (upravené 11.11.2013 o 17:43) Karma článku: 12,54 | Prečítané:  2700x

Dovolím si desať krátkych zamyslení v súvislosti s témou, ktorú už dlhšiu dobu sledujem a ktorou sa snažím sa zaoberať, s témou, ktorej možné dekriminalizačné vyústenie na našom území pohaslo rýchlejšie, ako sa vôbec mohlo rozhorieť.

I. Dekriminalizácia nie je legalizácia

Sulíkova agenda dekriminalizácie je hnaná snahou uchrániť (najmä) mladých ľudí pred trestným postihom formou odňatia slobody (argumentujú väčšinou týmto a nie iným postihom) za užívanie marihuany, respektíve jej prechovávanie. Zároveň sa však bráni (ako je mi známe - dúfam, že dostatočne) otvoreniu trhu pre marihuanu, teda tomu, aby sa stala voľne dostupnou psychoaktívnou komoditou spolu s alkoholom a nikotínovými cigaretami.

II. Motorom je prevencia

Či v stave legalizácie alebo dekriminalizácie (alebo v akomkoľvek inom legislatívnom rámci), najdôležitejšia je prevencia. Teda: oboznámenie verejnosti so skutočným charakterom marihuany. Prevencia zohľadňuje zdravotné a medicínske hľadisko, nie sociologické, či právne problémy súvisiace s danou témou.

III. Prizvanie odborníkov k diskusii.

Závislosťami sa zaoberá psychiatrická klinická disciplína, zvaná adiktológia. Ide o smer špecializovaný na drogové závislosti, ich výskum, diagnostiku a liečbu. Práve adiktológovia predstavujú v populácii odbornú kapacitu schopnú informovať o marihuanovom probléme nielen politické špičky, ale aj širokú verejnosť. Akákoľvek diskusia o zmenách zákona ohľadne návykových a psychoaktívnych látok (návykový psychoaktívny totiž nie je to isté) by mala byť preberaná s odborníkmi v danej oblasti. Neviem v akej miere sa touto témou zaoberá pán docent Ivan Dóci, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu, ale špecialistov schopných kvalitnej osvety máme na Slovensku dosť (napadá mi napríklad pán doktor Ľubomír Okruhlica). Týmto bodom som chcel upozorniť najmä na fakt, že o marihuane sa rozpráva najmä v politike a medzi mladými, deficitná je však práve odborná diskusia. Napríklad na bežných psychiatrických fórach alebo kongresoch som túto tému ani v náznakoch nezachytil. Bolo by nanajvýš zaujímavé zorganizovať odborné sympózium, ktoré by sa z viacerých uhlov venovalo čisto tomuto fenoménu. Ani v odborných kruhoch sa však teraz zrejme nenazbiera dostatok vody na rozprúdenie mlynu, ktorý by mohol rozomlieť zrno problému na kvalitnú múku.

IV. Selektívna THC slepota ako slovenský zeitgeist

To je moja najväčšia výčitka (nielen) slovenskému parlamentu, ktorý trvalo skotomizuje tento pálčivý problém a tvári sa, že ho nevidí. Sulíkov nápad v týchto pomeroch vyznieva len izolovane, skôr ako náhodné preblesknutie, než seriózny záujem. SaS ako ostrovčekovitý zástupca a advokát mladých „trávičkárov" bol v hre o vládny program odpálkovaný mimo hraciu plochu ako ping -loptička. Nechcem komentovať politiku. Len mi vadí, že to bolo bez širšieho komentára zo strany koaličných partnerov, bez obsiahlejších diskusií (ktoré ak boli, tak tiež len ako sólo výkriky) a bez prizvania odborníkov. Iba suchý politicky argument, ktorý zapadol v antifico atmosfére súčasnej koaličnej scény.

To nie je vec prostriedkov alebo kapacít. Na Slovensku jednoducho nie je vôľa vážne sa marihuanou zaoberať. Príkladom toho, čo dokážu bratia Česi, nie sú len slobodné a otvorené výmeny názorov v parlamente našich západných susedov, ale aj unikátna adiktologická publikácia "Konopí a konopní drogy" s 548 stranami. Na také bohaté kompendium budeme na Slovensku márne čakať minimálne ďalších 15 rokov.

V. Číslo ako argument.

Ak začne väčšina ľudí veriť v zelených marťanov, urobíme z tejto viery zákon? Ak bude mať veľký počet mladých skúsenosť so psychostimulujúcou drogou extázou, zlegalizujeme aj tú? Na tomto mieste chcem len podotknúť, že počet nesvedčí o charaktere, respektíve kvalite. Mohol by sa začať používať aj iný argument ako prázdny numerický. Pre THC ako aj proti nemu je viacero pádnych dôvodov, preto nechápem, prečo zaznieva stále ono „veď predsa každý fajčí marišku..."

VI. Sedare dolorem ars medici

Tíšenie bolesti je umením lekára. Za účinky marihuany je zodpovedný endokanabinoidový systém, ktorý disponuje zaujímavými možnosťami ako modulovať neuronálnu signalizáciu a (okrem iného) redukovať bolesť. Náčrty využitia v terapii chronickej bolesti, onkologických ochorení alebo neurodegeneratívnych procesov už nie sú iba skice klinických možností, ale majú svoj neodškriepiteľný racionálny základ. Toto je z medicínskeho hľadiska najsilnejší stimul pre otvorenie sa marihuane a jej legalizáciu na liečebné účely.

Na druhej strane, je pravda, že ono fajčenie nie je vonkoncom najvhodnejším spôsobom aplikácie a pilulková forma by bola omnoho výhodnejšia a „zdravšia". Nedá mi nedotknúť sa aj trápnej snahy mladých argumentovať medicínskou potenciou marihuany. Kto z nich fajčí marihuanu kvôli tomu, že je prínosná parkinsonikom? To je len vítaný prídavok k jej (nimi žiadanej) psychoaktivite.

VII. Užitie nie je závislosťou.

To, že majú mladí ľudia veľkú skúsenosť s kanabisom, je podmienené viacerými vplyvmi. Kultúrny je veľmi dôležitým z nich. Hip-hopová scéna je plná oslavovania marihuany a popularita hip-hopu je podľa mňa výrazným faktorom glorifikácie marihuany. Zaujímavý je aj pseudoreligiózny aglomerát rastafariánov, ktorý (najmä v našich pomeroch) stráca svoje spirituálne africké korene a stáva sa životným štýlom pohodovosti a akéhosi nadhľadu. Obidva kultúrne prúdy fabrikujú síce mierumilovných a pokojných/pohodových ľudí, za ktorými sa však skrýva apatia, ľahostajnosť a laxnosť k čomukoľvek, pre čo s obľubou používam známy výraz amotivačný syndróm.

Na experimentovaní s marihuanou sa však môžu rovnako podieľať osobnostné vlastnosti týkajúce sa akejsi hravosti a túžby vyhľadávať nové podnety (novelty seeking), ako aj osobnostné predispozície k užívaniu psychoaktívnych látok, zaplátanie nudy a pocitov prázdna, či duševné alebo sociálne problémy mladého človeka, ktoré práve v mladosti pálčivo vníma a s ktorými si vie len ťažko poradiť.

Čo však je dôležité podotknúť: Skúsenosť s drogou nie je automaticky závislosťou. Tou je až opakovaná expozícia účinkom drogy, po ktorej sa siaha nekontrolovane a povedzme, že bez ohľadu na niekdajšie záujmy indivídua. Upozorňujem, že závislých od marihuany je oveľa menej, ako od alkoholu alebo tabaku.

VIII. Zisk/riziko pomer.

Marihuana má dokladované nielen psychoaktívne, ale aj psychotoxické účinky, narušujúce duševný život človeka. Veľa sa v tomto kontexte hovorí o vzťahu THC k schizofrénii a k toxickým psychózam. Ide o vážne zdravotné problémy pre jedinca a napokon i pre spoločnosť. Porucha osobnosti a spomenutý amotivačný syndróm sú do značnej miery po prerušení užívania marihuany postupne vratné. Je známa široká plejáda rizík, ktoré však čo do intenzity a celkového dopadu na osobnosť a spoločenské okolie užívateľa, nemajú zďaleka taký dopad ako našou kultúrou tolerovaný alkohol.

Tu vzniká oprávnená otázka: Prečo je u nás vlastne legálny alkohol?

IX. Komparácia ako cesta k zamysleniu

O porovnaní marihuany a alkoholu som už hovoril na viacerých miestach. Teraz len stručne uvediem, že počet závislých od alkoholu značne prevyšuje počet závislých od THC, čomu nasvedčuje nielen moja klinická skúsenosť. Mnoho psychiatrických pacientov užíva THC. Ďaľšia zaujímavá otázka je, nakoľko je daný konzum symptómom a nakoľko spolupodieľajúcou sa príčinou psychiatrických porúch. Chce to trošku odvahy, ale priklonil by som sa skôr k prvej variante (ktorá hoci sa mi zdá početnejšia, nevylučuje druhú).

Závislosť od tabaku figuruje na medzinárodnom zozname duševných porúch ako seriózna diagnóza a má mnoho neblahých zdravotných následkov. Pýtam sa: Ak je nikotinizmus poruchou zdravia, prečo sme voči nej tak benevolentní a prečo dostatočne nemotivujeme k jej liečbe? Prečo zákon toleruje fajčiarov?

X. Tradicionalizmus

Tradícia je to, čo implicitne vysvetľuje mnoho vecí bez toho, že by ich explicitne zdôvodňovala. Alkohol a tabak sú u nás dlho tradíciou. Preto ich máme. Tak ako koka je tradíciou v Južnej Amerike alebo ópium v Číne.

Konzervativizmus má často šaty takéhoto tradicionalizmu. Slovenský konzervativizmus nie je podľa mňa ideový, je skôr tradičný. Večer pozeráme seriály, v ktorých chápeme homosexuálne postavy a ich problémy, ale cez deň nadávame na „buzerantov". Na námestí opovrhujeme opitým bezdomovcom a cez víkendy sa nalievame vo víne. Stačí kupovať len o niečo drahší nápoj a piť ho v pohárikoch so stopkou. V nedeľu ráno vstaneme na omšu, celý týždeň sme však nedočkaví počuť ďalšiu klebetu o farároch alebo sa dozvedieť niečo nové o cirkevných škandáloch. Vážime si svoju vlasť a kultúru - to preto sú Maďari „svine". Sú aj výnimky. Ale celkovo vzaté: Slovenský konzervativizmus nie je ideový, je len tradičný.

A tradícia nie je žiadnym argumentom. Je len zvykom.

RESUMÉ:

Aby som teda kompaktne zrhnul prezentované názory:

a)   z medicínskeho hľadiska je v problematike THC najdôležitejšia osveta obyvateľstva, prevencia a samozrejme liečba závislosti a zdravotných komplikácií vyplývajúcich z užívania THC.

b)   dekriminalizáciu vnímam ako snahu zabrániť neprimeranému postihu:

1.   za držanie marihuany

2.   neprimeranému i v porovnaní s alkoholom (kde je negatívny spoločenský dopad evidentne výraznejší)

c)   dekriminalizáciu nechápem ako ospravedlnenie negatív marihuany, naopak, vytrvalo na ne naďalej upozorňujem (v súlade s bodom a) a považujem ju za potenciálne nebezpečnú psychoaktívnu látku

d)   rozhodne by som privítal širšiu odbornú diskusiu, nakoľko o marihuane hovoria snáď všetci okrem psychiatrov

e)   za najdôležitejšie považujem otvorené argumentovanie zbavené vášní, podľa možností čo najviac vecné, zohľadňujúce zdravotné hľadisko a rešpektujúce individuálne postoje a slobodu, rovnako ako humanistické východiská demokratickej spoločnosti

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Zuzana Krištúfková

Ako zvládame pandémiu (píše epidemiologička)

Situácia z pohľadu odborníkov, ktorí každodenne rozhodujú o opatreniach.


Už ste čítali?