Ambivalencia medzi SME a Projektom-N

Autor: Michal Patarák | 2.11.2014 o 6:38 | (upravené 3.11.2014 o 8:52) Karma článku: 9,44 | Prečítané:  3042x

Možno je to iba príbeh z histórie psychoanalýzy, ktorý vôbec neúvisí s tým, čo sa nedávno udialo v redakcii SME. Ale možno predsa len. 

Švajčiarsky psychiater Eugen Bleuler, dlho učiteľ Carla Gustava Junga, sa živo a aktívne zaujímal o psychoanalýzu. Jeho názory však nesedeli viedenskému psychiatrovi Sigmundovi Freudovi, ktorý psychoanalytické hnutie vlastne založil. Bleuler jednoducho pôsobil nestranne a z Freudových teórii si zobral len to, čo sám uznal za vhodné. Bránil síce princípy hlbinnej psychológie (tiefenpsychologie), ktoré Freud celým srdcom hlásal do sveta, ale akoby váhal plne sa pre ne rozhodnúť. Freud v retrospektívnom spise O sebe a psychoanalýze napísal na Bleulerovu adresu, že zaslúžene vynašiel pojem ambivalencia práve on. 

Termín pochádza z roku 1910, skutočne z diela Eugena Bleulera. Označuje súčasný výskyt dvoch protichodných pocitov, myšlienok alebo tendencií. Freud akoby nevedel Bleulerovi zabudnúť, že bol ambivalentný k psychoanalýze, že s k nej nevedel rozhýbať a stál niekde v medzipriestore ako vyrovnaný jazýček váh.

Nuž, ja sa práve tak ambivalentne cítim vo vzťahu k súčasnému SME a Projektu-N. Moju ambivalenciu pritom posilňujú vyjadrenia Alexeja Fulmeka o tom, že Penta ešte nevlastní ani jednu akciu vydavateľstva, že vlastne ešte nie je dobojované. Tento argument Fulmek vyťahuje ako červený terčík a vztyčuje ho do vzduchu v nádeji, že tým naplno rozbehnutý vlak eNka snáď ešte zastaví (som presvedčený, že napokon budú Projekt-N všetci volať jednoducho eNko:-). 

Ale nezastaví. ENko má už vlastnú dráhu. Bude preň pritom nesmierne dôležité:

a) aby nepodľahlo pokušeniu elitárskeho sebapocitu, ktorý by mohol celé nové médium nemálo zdeformovať, 

b) a aby prílišne nezdôrazňovalo nezávislosť ako jedinú a v podstate u nás ťažko dosiahnuteľnú žurnalistickú mannu - pretože médium sa môže na základe akejsi nezávislosti vyprofilovať aj do podoby Slobodného vysielača, ktorý je skôr zberňou konšpiračných a alternatívnych názorov, než vskutku nezávislým internetovým rádiom.

Podľa mňa však nie je dôvod nový denník nepodporovať. Bude to mať ťažké. Ale to asi aj redakcia SME, ktorá svoje zákopy neopustila. Možno nás však vo zvlnenej mediálnej krajine iba straší falošná dilema, ktorá nás akoby núti rozhodnúť sa pre jedno alebo pre druhé. Možno je v skutočnosti moja ambivalencia len scestím. Veď okrem A a B možností existuje aj mnoho non-A a non-B. A napokon, zvoliť si môžeme v aj-aj štýle. Keď sme doteraz čítali SME, .týždeň, či Trend, prečo by sme teraz nečítali SME aj Projekt-N?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Plavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister školstva na tlačovej konferencii povedal, že hodnotiace kritériá boli známe v roku 2015. V skutočnosti boli schválené o rok neskôr.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

KULTÚRA

Socialistickú architektúru opľúvame. Dedeček vám preto neotvorí

Raper Vladimír 518 chce rehabilitovať socialistickú architektúru.


Už ste čítali?